Návšteva vynikajúceho taiwanského básnika na Slovensku sa pripravovala dlho, prakticky dva a pol roka. Medzitým som sa s Yu Hsim stretol na kongresoch básnikov v Los Angeles, Ulánbátare a Chennai (Madrás, India) a dva razy na Taiwane, kde som zasadal v porote Ceny Crane Summit za poéziu. Ostatného pol roka sme so sinologičkou Zuzanou Krylovou pripravovali výber z Yu Hsiho poézie, ktorý nakoniec vyšiel v marci t. r. v mojom vydavateľstve MilaniuM (Malá edícia svetovej poézie, kde dávnejšie vyšli výbery z tvorby dvoch laureátov Ceny J. Smreka: T. Rübnera a R. Kunzeho, ale aj knihy J. Portanteho, M. Eminisca a ďalších). 3. apríla sme mali príležitosť knihu v Bratislave predstaviť.
Yu Hsi prečítal v bezchybnej a veru aj ľubozvučnej čínštine prvé verše z titulnej poémy Cesta, aby vzápätí prenechal priestor pre Š. Bučka, ktorý majstrovsky predniesol niekoľko častí tejto dlhej básne.
Lupienkami kvetov, ktoré priniesli buddhistické mníšky z Taiwanu, uviedli knihu CESTA na slovenský knižný trh (zľava): W.W. Wu, predstaviteľ Taiwanu na Slovensku, prekladatelia M. Richter a Z. Krylova, autor Yu Hsi a bývalý prezident SR M. Kováč.
Ako to už býva, jedna významná chvíľa (aj pre slovenskú prekladovú literatúru, veď po prvý raz vyšiel knižne výber z poézie súčasného, po čínsky píšuceho básnika) striedala druhú: nasledovalo odovzdávanie Ceny Jána Smreka, ktorej laureátom sa po prvý raz stal básnik z Ázie.
Diplom, ktorého autorom je popredný slovenský dizajnér prof. D. Junek, som odovzdal laureátovi ja ako predseda poroty Ceny J. Smreka.
Plastiku "Ego" od slovenského sochára D. Baču odovzdal Smrekov syn I. Čietek za asistencie M. Kováča a (celkom vľavo) M. Younga, čínsko-taiwanského básnika žijúceho v Paríži.
Na záver Dr. Yu Hsi objasnil prítomným filozofiu ním založeného Básnického fóra 21. storočia Crane Summit, ktoré vzniklo pred 3 rokmi na počesť istého významného taiwanského mnícha, ktorého uctievajú nielen na tomto ostrove, ale vôbec v buddhistickom svete. Poslaním fóra je hľadať cesty pre kultúrnu výmenu medzi Taiwanom a svetom a konkrétnym naplnením tohto cieľa sú (resp. budú) ceny za poéziu, hudbu a iné druhy umenia. Nakoniec Yu Hsi povedal nepokojným a zvedavým divákom v Mirbachovom paláci (všetky stoličky obsadené, mnohí diváci stáli) zreteľne jediné slovo, ktorému (s výnimkou asi 8 sinologičiek a sinológov, pravdaže, ako aj s výnimkou členov Yu Hsiho sprievodu) prítomní rozumeli: Ru-fu-s. Áno, Milan Rúfus sa rozhodnutím poroty z 20. marca t.r. (v porote sedia 5 básnici z 3 kontinentov a - ako som už uviedol - patrím k nim aj ja) stal víťazom Ceny Crane Summit 2008. K cene patrí zlatý medailón (z číreho zlata) a finančná odmena, akú ešte nijaký slovenský autor pred M. Rúfusom nikdy a nikde nedostal.
Yu Hsi spolu s predsedom poroty Ceny Crane Summit M. Youngom navštívil M. Rúfusa v jeho dome nad Dunajom už 30. marca, aby mu oznámil radostnú novinu. Pri tej príležitosti mu odovzdal osobné dary a číslo časopisu Ekaika-rasa, kde publikovali Rúfusove verše v preklade do čínštiny.
Pán Rúfus dokonca vyšiel na balkón svojho domu s pohľadom na Nový most a Dunaj. Medzi neho a laureáta Ceny J. Smreka (a súčasne zakladateľa Ceny Crane Summit) si bezočivo (?) stal ten, kto bol a vari aj bude prostredníkom a sprostredkovateľom kultúrnej výmeny medzi ostrovom Taiwan a "ostrovom" Slovensko. Veď ako to už pri udeľovaní cien býva, povolaných je niekoľko, no vyvolený môže byť iba jeden. Aj výborný, jedinečný básnik môže mať tú smolu, že ho porota nejakej ceny nepozná, resp. že v nej nesedí niekto, kto by naňho mohol patričným spôsobom upozorniť. Ak sa mi opak toho v jednom aj v druhom prípade podaril, bez prispenia svojich kolegov (či už "domácich" alebo "medzinárodných") by som nebol nič dosiahol. Viem, že na Slovensku, kde vďaka veru neprekvitá, budú Rúfusovi mnohí skôr závidieť než žičiť a jeho propagátorovi (ak sa zaňho vôbec môžem pokladať) budú i naďalej vyčítať, že som mu dosiaľ "nevybavil" Nobelovu cenu... Ale našťastie som mal kedy sa naučiť, že veľkí a slávni neradi hovoria slovíčko "ďakujem" a že pocit zadosťučinenia sa dá najlepšie vychutnať osamote.
A na záver ešte niekoľko fotografií z návštevy Yu Hsiho na Slovensku:
Yu Hsi s opomínaným, no skvelým básnikom Jozefom Mihalkovičom, ktorý prišiel do Kultúrneho domu v Pezinku, aby sa 2. apríla zapojil do debaty o čínskej poézii a prehodil pár slov s taiwanským básnikom.
Autogramiáda v Pezinku - študentov hosť z ďalekého Taiwanu očividne zaujal.
Yu Hsi s primátorom Pezinka O. Solgom.
Yu Hsi na prechádzke po parku piešťanských kúpeľov.
(c) foto: P. Procházka, M. Richter
