Peter Macsovszky napísal svojho času v recenzii na knihy Ch. Džibrána vydané v češtine: "Literárne diela libanonského básnika, vizionára a maliara Chalíla Džibrána (1883 -- 1931), ktorý väčšinu svojho života prežil v Spojených štátoch, patria medzi najčastejšie vydávané knihy. Napriek tomu, že písal anglicky, považujú ho za najvýznamnejšieho arabského literáta. Hlboká životná múdrosť, orientálne subtílna poetická krehkosť jeho básní a próz ho zaraďujú medzi novodobých šíriteľov starovekej pravdy svätých písem. Svetoznámy francúzsky sochár Auguste Rodin nazval Džibrána ´Blakom dvadsiateho storočia´."
Mnohí z vás zrejme majú staršie vydania Proroka a Prorokovej záhrady či iných Džibránových kníh v preklade do češtiny či do slovenčiny (vychádzali od konca 90. rokov a niektoré ešte iste vyjdú). Určite vás oslovili a zaujali, hoci ste sa možno nezamýšľali nad "básnickou originalitou jazyka" či vôbec nad krásou prekladu. Skúste si vziať do ruky PROROKA z toho staršieho vydania a nalistujte si časť nazvanú LÁSKA. V mojom preklade znie takto:
Láska
I povedala Almitra: Hovor nám o Láske.
Almustafa zdvihol hlavu, pozrel na ľudí a tí zrazu stíchli do jedného. A mohutným hlasom prehovoril:
Keď vás láska vábi a láka, nasledujte ju,
hoci jej cesty sú tvrdé a strmé.
A keď vás jej krídla objímu, podvoľte sa im,
hoci vás možno poraní meč skrytý v jej perí.
A keď k vám prehovorí, uverte láske,
hoci jej hlas vám zničí sny, ako severák spustoší záhradu.
Lebo tak ako láska vás korunuje, tak vás raz ukrižuje. Tak ako podporuje váš rast, tak vám raz prereže hustú korunu.
Tak ako stúpa k vášmu vrcholcu a pohládza krehké vetvičky, čo na slnku sa chvejú,
tak zíde k vašim koreňom a zatrasie ich úponkami vrastenými v zemi.
Ako snopy obilia vás pozbiera a pritisne k hrudi.
Potom vás vymláti až po nahotu zrna.
Preoseje, aby vás pozbavila pliev.
A zomelie vás dobiela.
Vyhnetie vás, až budete poddajní a vláčni.
A potom vás zverí obetnému ohňu, aby z vás vzišiel posvätný chlieb na svätú hostinu Božiu.
To všetko s vami láska spraví, aby ste spoznali tajomstvá svojho srdca a v tomto poznaní sa stali súčasťou srdca života.
Ale keby ste zo strachu hľadali len pokoj a slasti lásky,
spravíte lepšie, ak zakryjete svoju nahotu a vyjdete z holohumnice lásky
do sveta bez ročných období, kde sa budete smiať, ale nie všetkým svojím smiechom, a kde budete plakať, ale nie do poslednej slzy.
Láska nedáva nič, len sama seba, a neberie nič, čo sama nemá.
Láska nič nevlastní, nechce však ani, aby ju niekto vlastnil.
Lebo láske stačí sama láska.
Ak milujete, nemali by ste vravieť „Boh je v mojom srdci“, ale radšej „Som v Božom srdci“.
Nemyslite si, že láske predpíšete, kadiaľ ísť, lebo práve láska, ak ste toho hodní, vám určí, kadiaľ ísť.
Láska po ničom netúži – iba naplniť sama seba.
Ale ak milujete a musíte po niečom túžiť, kiež toto sú vaše túžby:
Rozplynúť sa a byť žblnkotom potoka, čo spieva noci svoju melódiu.
Spoznať bolesť z nadmiery nehy,
poraniť sa čepeľou toho, ako chápete lásku,
a krvácať ochotne, s radosťou.
Za úsvitu sa zobudiť s okrídleným srdcom a vzdávať vďaku za ďalší láskyplný deň;
poludnie prežiť v oddychu a meditovať o extáze lásky;
vrátiť sa za súmraku vďačný domov
a zaspať s modlitbou pre milovanú v srdci a s piesňou chvály na perách.
Vo štvrtok 11. júna dostane preklad knihy PROROK A UMENIE POKOJA Cenu Jána Hollého 2008 za preklad poézie. Porota ňou odmení mňa, no ja budem vedieť, že si ju zaslúžil predovšetkým Chalíl Džibrán, "piaty evanjelista", blázon a génius biblickej angličtiny 20. storočia.
A mimochodom: Nepociťoval by pri čítaní Proroka a ďalších Džibránových kníh radosť a kolegiálnu hrdosť aj kňaz a básnik Ján Hollý?
