Miroslav Babič
Prevencia či represia?
Dnešnú noc mi naši úžasní zelení uniformovaní príslušníci policajného zboru opäť raz dokázali, že aj ked sú platení z našich daní, neslúžia nám, ale svojim osobitým záujmom.
...dusou cestovatel.. zakladateľ portálu UVOstat.sk Zoznam autorových rubrík: Myšlienky z nevyspatej hlavy, Tour de Europe 2009, Potulky Európou, Potulky svetom, Paródia na život, Súkromné, Fotky, Ostatné, Sprostosti, Štatistiky, Opendata
Dnešnú noc mi naši úžasní zelení uniformovaní príslušníci policajného zboru opäť raz dokázali, že aj ked sú platení z našich daní, neslúžia nám, ale svojim osobitým záujmom.
...čo najďalej od všetkého, aspoň na chvíľku sa dostať z toho stereotypu.
...alebo podnikanie po slovensky.
Panónska cesta v Petržalke, sobota popoludnie. Stojím na semafóroch, vedľa mňa sanitka. Šofér mladý chalan, vedľa neho pekná cica, obaja v uniforme. Vidno, že sa dobre bavia, šofér nevie spustiť oči zo spolujazdkyne. Rozbehnú sa na zelenú, chvíľku si v kľude držia odstup od áut pred nimi. Len čo sa však uvolnilo miesto v pravom pruhu, sanitka vyrazila do obiehania akoby sa vo vnútri viezol ťažko poranený prezident. Z ľavého až do autobusového pruhu bez jediného bliknutia blinkrom, nieto ešte za použitia majákov. V autobusovom to šoféra bavilo asi len chvíľku keďže začal myšičkovať jedna radosť cez tri pruhy. Keď som schádzal na Einsteinku, sanitka sa už rútila po moste, ľavý či pravý pruh, všetko jej bolo jedno. Za celý ten čas ani raz neblikla majákmi, blinkrom, jedine tak šofér očkom po slečne. Doteraz som si myslel, že akurát niektorí policajti jazdievajú ako hovadá, Schumacher bez majáku, ale po dnešku si začnem asi dávať pozor aj na ostatné vozidlá, čo môžu byť v práve...nechcem riskovať, že do mňa taký chuj nabúra a mne ešte zoberú papiere, že som mu nedal prednosť.
...šedivá, studená, ale konečne aj s bielou pokrývkou.
Vonku krásne slnečno, pod bodom mrazu, ideálne na výlet na najvyšší bratislavský kopec...
Vodné dielo Čunovo je moje obľúbené miesto na relax, ale za tie roky som nikdy nebol pozrieť v múzeu, ktoré je na jednom z jeho koncov. Dnes som to ale napravil...
Tma je vonku už o piatej, počasie, že by von nik ani najhoršieho nepriateľa nevyhnal a v televízii ide ako vždy veľké NIČ. Keďže filmy sa mi už pozerať nechce, z mojich obľúbených seriálov som videl posledné epizódy a na knihu si rezervujem čas pred spaním, rozhodol som sa využiť počítač na to, na čo som ho mal pred 12 rokmi, na hranie. Tí, čo majú po ruke parťáčku/ka na sex nech ďalej nečítajú, je dokázané, že počítačové hry ničia spokojný sexuálny život.
Ako je na následujúcom obrázku vidno, aj slovenský podnikateľ má zmysel pre humor. Nechce sa mi veriť, že by to bola len zhoda náhod.
Prídem domov a ticho. Ticho, ktoré by som mohol nakrájať na jemné kocečky a stále by si držalo svoju celistvosť, akoby naň môj nôž ani nepôsobil. Ticho, ktoré keď by som sa snažil prehlušiť hlasnou hudbou, tak by mi len viac a viac kričalo do uší, že je tu, ešte tichšie než predtým. Ticho, ktoré mi dáva najavo, že môžem robiť hluk a nikoho nevyruším. Ticho, ktoré mi ukazuje, aký mám kľud a pohodu. Mám rád to svoje ticho, to prázdno vo vzduchu, ktoré mi dodáva energiu na všetky tie dni plné ruchov okolo mňa. Na dni, keď mám chuť so všetkým praštiť a odísť na opustený ostrov. Na dni, keď mám chuť aspoň na hodinu nikoho nepoznať a tváriť sa, že všetky tváre okolo mňa vidím prvý krát. Mám ho rád, ale zisťujem, že občas by som bol radšej, ak by nebolo až také tiché.
...alebo ako vyzerá spam v úhľadnejšej forme.
Tohtoročná jeseň sa u mňa nesie v testovaní kultúrnych zariadení a testovaní seba samého, koľko toho vlastne znesiem. Producenti pobavili, ale nejak zvlášť nezaujali, chystám sa na toľko mojim okolím ospevovaný príbeh ulice a čas medzi tým som dnes vyplnil troma kamarátmi. Producenti majú veľké promo, lístky drahé jak sviňa, u toho hophop muzikálu to je podobné. Traja kamaráti sú ale úplne iná kategória. Žiadne veľké bilboardy, či reklamy v televízii a na pódiu nestoja megahviezdy nášho hereckého neba. Išiel som tam ako panic do bordelu, bez predstavy čo ma čaká. A stálo to za to! Ďuro Mokrý ukázal, že vie aj hrať, nielen prdel si robiť z každého , Sáva Popovič vie robiť aj lepšiu hudbu ako dójiť dójiť . Ostatní podali tiež dobrý výkon, až na slečnu, u ktorej som si stále klopkal na čelo Čo tam ona robí?. Našťastie, na záver to sama vysvetlila. Potlesk na koniec si Mokrý s náležitosťou užil, budiž mu odpustené. On a jeho kamaráti si to zaslúžili. Každý, kto premýšla nad hrou, ktorá mu ostane v hlave dlhšie ako učivo z poslednej skúšky nech určite navštívi divadlo Aréna a pozrie si túto hru, neoľutuje.
Po dlhšej dobe som si spravil filmovú nedeľu a oplatilo sa. Začal som jemne, oddychovkou nad ktorou netreba premýšlať, stačí sa len nechať viesť dejom, ktorý uteká rýchlejšie ako ranný autobus do práce. Hodinu a pol som sledoval ako sa Will Smith snaží zmeniť z ožrana povalača, ktorý pri prelete mestom, zdemoluje polovicu budov a vystraší aspoň tri paničky v kúpelni na kvázi charakternú postavu, ktorá ma svedomie a chce zachrániť ako vždy dokonale krásnu Charlize Theron pred istou smrťou. Príbeh jednoduchý, vhodný na pomalé prebudenie sa do posledného dňa v týždni postupne zabil posledné mozgové bunky, ktoré mali chuť a tú drzosť vzdorovať. A čo s takto vygumovanou hlavou spraviť? Pustiť si film druhý...
Kto sa bude držať týchto rád, ten sa stane najobľúbenejším volantootáčačom na našich cestách.
Aj keď som mal už v lete plán vybrať sa na výlet na toto veľké jazero, nakoniec dobre poslúžila aj pekná jesenná nedeľa.