Miroslav Babič
Nečakal som veľa, prekvapil Ma(drid)...
Cesta z Barcelony do Madridu bola asi prvá, pri ktorej som si povedal: "takto by som mohol cestovať neustále".
...dusou cestovatel.. zakladateľ portálu UVOstat.sk Zoznam autorových rubrík: Myšlienky z nevyspatej hlavy, Tour de Europe 2009, Potulky Európou, Potulky svetom, Paródia na život, Súkromné, Fotky, Ostatné, Sprostosti, Štatistiky, Opendata
Cesta z Barcelony do Madridu bola asi prvá, pri ktorej som si povedal: "takto by som mohol cestovať neustále".
Aj keď po ceste som mal pocit, že ma tam Španieli moc nechcú. Takú hraničnú kontrolu som nečakal v rámci EU a schengenu...
Dostať sa do Barcelony nie je len tak, hlavne ak mi železnice hádžu polená pod nohy. Ale aspoň som mohol okúsiť odlišný spôsob cestovania...
Ideálne miesto na klasickú letnú prímorskú dovolenku. Z Ríma som sa nakoniec úspešne dostal cez Genovu až do Ventimiglie, čo je malé prímorské mestečko na taliansko-francúzskej hranici.
Občas mi jednoducho plány nevyjdú tak, ako by som potreboval... Plán dostať sa zo Sicílie na Francúzsku riviéru na jeden šup bol celkom odvážny, a ako som zistil, pri talianskych železniciach až nereálny. Bol totiž až veľmi jednoduchý.
5 hodín z cesty mi už ubehlo, pred sebou mám ešte minimálne 16. Vrieskajúce dieťa na chodbe a vrieskajúca talianka z môjho kupé, ktorá evidentne kričí po matke dieťaťa..
Po dlhých 11 hodinách čakania, som nastúpil do nočného vlaku smer Rím. Na stanici vo Villachu si ma už plietli s inventárom, jedna pani sa dokonca pristavila aby prehodila pár slov, keď videla, že aj po pár hodinách čo sa na stanicu vrátila tam stále sedím. Škoda, že som ju pochopil až po chvíľke (predsa len moja nemčina nie je bohviečo) a najprv som ju odbil mojou obľúbenou frázou, že po nemecky nehovorím. Ono to je sranda vnímať nemčinu unavenou hlavou, a ešte väčšia, keď ju na mňa pred polnocou spustil jeden opitý chlapík, ktorému aj kebyže chcem rozumieť tak nerozumiem.
Kto sa cíti ako zo železa, ten by mal navštíviť južné Rakúsko. Ja zisťujem, že mám ešte rezervy... Vlak do Villachu mi meškal (ako vidím, v tomto naše železnice za západom nezaostávajú), vďaka čomu mi utiekol prípoj do Ljubljany. Keďže sa mi počas čakania na ďalší nechce promenádovať po meste s tým ťažkým vakom (aj keď mesto vyzerá, že by za to stálo), rozhodol som sa posedieť si na nástupišti, obkolesený Alpami zo všetkých strán a nechať oddýchnuť zničené ramená.
Sedím vo vlaku smer Klagenfurt, prvá partička solitairu dohraná a chlapík vedľa mňa spokojne odfukuje. Snažil som sa po ňom opakovať a tiež si trošku pospať, ale ani s tým spánkovým deficitom čo mám sa mi nedarí.
..ale dôležitejšia je trpezlivosť. "Vydržať!" by malo byť heslo slovenského študenta.
Občas som sa z našej polície smial. Dnes to už nejde, začína mi z nich byť nevoľno...
...stačí sadnúť na bicykel a už po chvíľke šlapania do pedálov je možné objaviť tento kraj. Tu začína Rakúska cyklistická cesta popri Dunaji, ktorá je na každom kúsku pekne popísana a zmapovaná. A to som tam šiel pôvodne len kvôli vrtulkám...
...niekto má aj iné priority ako celý deň počúvať koho áno a koho nie.
...a preto som sa dnes vybral na bicykel a do ruksaku zabalil foťák.
Už v sobotu som mal chuť niekam vybehnúť pofotiť, ale kedže lenivosť je strašná mrcha a bránila mi, tak až deň po som sa k tomu dokopal a vytiahol som aj moju foto-parťáčku na Devín, pozrieť čo sa tam za posledné roky zmenilo a hlavne koľko tam nasnežilo.