Čo znamená, že dochádza k prvej korekcii avizovaného poradia cykloblogov*. Dôvodom je "kopenie" materiálu na nové články a zároveň zistenie, že niektoré avizované cykloblogy* majú naopak málo fotomateriálu na to, aby neutrpela kvalita.
Pokiaľ neviete, o čom hovorím, tu je povinný verklík:
* v diskusii iného blogera sa vyjasňovali pojmy blog a článok. Článok = jeden text, blog =súbor článkov. Bežne sa zamieňa jeden článok za blog. Správne by som mal napísať "cykločlánkov".
V tomto seriáli to už nechám tak, neskôr sa prispôsobím pojmológii podľa kódexu.
Ale vráťme sa k dnešnej cyklovýprave.
Začneme už tradične svedectvom náramku.
K hradu som sa dostal ešte aj v nasledujúci deň. Ale viac menej nechtiac a z druhej strany. Šiel som totiž intuitívnou metódou "kam ma kolesá zavezú", až som zrazu bol v Brezanoch. Tam som výnimočne zavolal na pomoc Google maps, aby som vedel, kam ďalej. A vybral som si stupák - smrťák (aspoň teda pre mňa) do Lietavy. Smer Ovčiarsko som absolvoval neskôr.
Príchod na hrad.
Priznám sa, že pri rozhodnutí o trase do Lietavy som nebol pevne presvedčený, že pôjdem aj na hrad. Skôr som sa prikláňal k verzii, že budem pokračovať ďalej do Brezian a okľukou cez Bitarovú a Ovčiarsko okľukou nazad do Žiliny. Čiastočne som túto myšlienku nechtiac realizoval nasledujúci deň v opačnom smere...
Nuž ale teraz som prichádzal do Lietavy a pri smerovníku som odbočil na ulicu k hradu. Časový údaj vyzeral prijateľne (koniec koncov už som túto trasu absolvoval niekoľkokrát aj s ešte školopovinnými deťmi. Len som trocha podcenil pribudnuté šediny a kilá a tiež to, že budem vliecť bicykel. No a obuv s hladkou podrážkou miesto vibramiek bola už len čerešničkou na hradnej torte...)
Po strastiplnom klopýtaní a šmýkaní sa po koreňoch stromov som v cieli cesty. Ustajňujem tátoša, beriem na vedomie značky o psoch (dnes som bez beštyje) a kozách a poberám sa na nádvorie.
Niečo o hrade priamo z expozícií
No a takto vyzbrojení teóriou pristúpime k prehliadke. Už bez komentára, môžete si sami tipovať podľa plániku, čo je čo. Správne odpovede ale na konci nehľadajte.
Exteriéry.
Od mojej poslednej návštevy sa tu hodne zmenilo. Hlavne vďaka nadšencom zo Združenia na záchranu Lietavského hradu. A čulý pracovný ruch na "novostavbe" stále pokračuje.
Interiérová expozícia. A jedna smutná spomienka pred ňou.
Pri mojej poslednej návšteve táto expozícia ešte nebola. A vlastne interiéry ako také. Pristavíme sa najprv pred vchodom.
Vstupujeme do expozície. Na prízemí je bufet, kde sa môžeme občerstviť. Kofola a horalka padla vhod. No a potom sa už môžeme kochať exponátmi. Nebudem rušiť...
Tak dúfam, že sa páčilo rovnako ako mne.
Potešiteľné je, že to nie je osamotený hrad, ktorý mení svoju tvár.
Aj v sérii článkov z Kraja, kde nič nie je, som zdokumentoval tri.
Najprv hrad Zborov, nasledoval Ľubovniansky hrad.
V závere seriálu bol hrad môjho detstva - Spišský hrad. Ako haranti sme lozili po opustených múroch rozpadávajúcich sa ruín, takže viem porovnať v čase z prvej ruky. Tento hrad bol spracovaný v dvoch častiach, exteriér a interiér.
Nabudúce:
Zájdeme do Rajeckých Teplíc, čím ukončíme avizované články z prvej časti prológu.
Ak ste pozorne sledovali pôvodný plán, prišli ste na to, že krúženie okolo Žiliny bude rovnako vynechané ako oddychová Lietavská Lúčka. Takže sa následne presunieme do druhej časti prológu.
