Začali sme na Bytčiansku, konkrétne v Hlbokom nad Váhom. V tejto komplet zostave prvý raz, viacerí sme túto príjemnú prechádzku už niekoľkokrát absolvovali.
Hlbocký vodopád
Parkujeme konča dediny a po pomerne širokej ceste postupne sa meniacej v chodník vchádzame do lesa. Po ľavej strane si pamätám v poli odstavený kamión, ďalej krmelec a kríž.
Drevený prístrešok pre turistov, ktorý nachádzame v lese je však nový. Je postavený v rámci spoločného projektu s partnerskou obcou Gmina Istebna z Poľska.
Či tam boli salamandrové lavičky aj minule, za to ruku do ohňa nedám...
Po chodníku a niekoľkých mostíkoch prichádzame k informačnej tabuli, kde si prečítame základné informácie o Hlbockom vodopáde. .
Ak by tabuľa bola zle čitateľná, tak vedzte, že vodopád je vysoký 14 metrov a má tvar lievika. Je zároveň horským priechodom medzi Hlbokým a Súľovom. Zhruba v strede je malá jaskyňa, pripomínajúca otvorené ústa. Údajne sa takýto prírodný útvar nikde inde nenachádza.
Nakrúcali sa tu aj rozprávky Perinbaba, Sokoliar Tomáš či Soľ nad zlato.
S beštyjou na čele prichádzame k vodopádu a obdivujeme ľadovú scenériu. Najodvážnejší člen výpravy vystupuje po zamrznutých kameňoch na vrchol vodopádu.
(v lete sa nemusíte uspokojiť s touto krátkou prechádzkou. Stojí za to vychunať si čarovný svet Súľovských skál. Možno ich v tomto roku spracujem tiež do blogu).
Kalvária v Hlbokom.
Vraciame sa k autu a presúvame sa k miestnemu kostolu, kde nás čaká druhá časť dnešného výletu.
Ešte pred nástupom na kalváriu si pozrieme tabuľku na základnom kameni kostola, ktorú vysvätil pápež Ján Pavol II. v roku 1990 v Bratislave. Kostol je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii, v areáli je malá kaplnka a maketa maštale (má byť neskôr dostavaný celý Betlehem).
Vydávame sa po zamrznutých schodoch, miestami tvorených drevenými trámami, na kalváriu. Jednotlivé výjavy Kríżovej cesty sú na tabuliach, upevnených na nahrubo opracovaných kameňoch rôznych tvarov. Niektoré tabuľky sú horšie čitateľné, zo dve sme museli odhrabať.
Poďte teda s nami, na ceste nebudem rušiť (až na konci, keď schody prejdú do rovnej cesty s lavičkami).
Máme za sebou 11 kameňov, čakajú nás posledné tri.
Okolo dvoch stožiarov prichádzame k poslednému schodisku ku krížu.
Pod krížom je postavená Kaplnka Božieho hrobu so sochami Panny Márie a anjela. Vnútri je telo Krista na kamennom lôžku obklopené kvetmi a kahancami.
Kaplnka bola posvätená 12. júla 2009 pri príležitosti osemstého výročia prvej písomnej zmienky o obci Hlboké nad Váhom.
Hlbocká kalvária je známa aj tým, že okrem štrnástich tabúľ kalvárie je tu aj pamätná tabuľa v podobnej konfigurácii venovaná prezidentovi vojnovej Slovenskej republiky Jozefovi Tisovi. Mnohí pútnici sem prichádzajú aj kvôli nemu.
Jozef Tiso ako kontroverzná osobnosť slovenských dejín má práve v tomto regióne silné "zázemie". Okrem rodného domu v Bytči (môžete si prečítať o ňom reportáž z portálu zivot.pluska.sk z roku 2019) sa nedávno riešila kauza Tisovej ulice v neďalekom Varïne.
Ale téma tohoto blogu nie je história ani politika, sme na výlete a kocháme sa prírodou v kombinácii s umeleckými výtvormi ľudí.
Takže ešte jeden zasnežený pohľad a zazvoní zvonec a rozprávky (aj našim zimným výpravám na prelome rokov, bolo ich tentoraz menej ako vlani) je koniec.
Ak ste doteraz nestihli tie budúce výlety, máte ich priložené v súvisiacich článkoch.
Nabudúce:
Najbližšie budú letné resty.
Najprv sa stretneme v divadle na Cimrnanoch.
Následne navštívime dva Černobyle na zvolensko - detviansku.
Pod číslom XXI bude menej známa (ale sympatická) dedinka Slatinské Lazy a jej starý kultúrny dom (majú ale už parádny nový) a XXII budú kúpele Sliač (podobnosť s Hellerovou hlavou čisto náhodná).
No a z minulých upútavok viete, že v letných restoch máme aj prírodu.
Konkrétne výstup na chatu na Kľačianskej Magure a čarokrásny skanzen vo Vychylovke.
A celkom na konci čaká letné Chorvátsko.
Kde bude taká všehochuť. Aj more a príroda, aj kultúrne pamiatky s banským múzeom, aj chorvátske Černobyle. Možno to tiež budem musieť rozdeliť na dve (?) časti...
Ak chcete aj obrazové upútavky, dal som ich do blogu s podtitulom .... Čo ostalo v kešeni (aj keď čo to sme z kešene odvtedy vytriasli).
Samozrejme, môžu pribudnúť aj neplánované témy, ktoré prinesie čas.
Dočítania, priatelia.
(kedy presne ešte neviem, lebo ma čaká uzavretie školsko - pandemického polroka a tiež sa musím trocha povenovať mojej dezolátnej telesnej schránke...).
