Dnes naprávame malú je-seň-nú anomáliu, keď sa trojka zaradí medzi dvojku a štvorku (tá sa "predbehla" vzhľadom na vtedy aktuálnu Pamiatku zosnulých).
Začneme trocha od konca. Teda najprv k popísanému cieľu.
Kačacie hody.
Ako som spomínal, výročné. Jednak moje narodeniny (62), jednak výročie svadby (36). Oboje v deň VOSR (ten októbrový, nie novembrový fejk :-). Takže najprv cesta (toto je prípad, keď cesta nie je cieľ).
Rozprávková odbočka.
Postavičky a tohoto lesa účinkovali v dvojdielnej blogorozprávke Kde nebolo, tam nebolo (link je na druhý diel, v ktorom je odkaz aj na prvý).
Už sme na mieste činu.
Ideme do lomu.
Treba vytráviť aj vyvenčiť beštyju. A samozrejme sa pokochať prechádzkou v lome.
Z histórie lomu.
Nasledujúce informácie (a aj inšipiráciu k titulke) sme čerpali z portálu teraz.sk.
Lom fungoval približne do roku 1962. Za rok sa vyťažilo takmer 5000 metrov kubických asfaltovej drviny.
Ťažbou v lome sa začalo pred prvou svetovou vojnou. V roku 1928 je v záznamoch evidované, že sa vyťažilo za rok takmer 5000 metrov kubických asfaltovej drviny. Počas druhej svetovej vojny sa z tohto asfaltu urobila cesta zo Strečna do Vrútok.
Smolenec, ako ľudia asfalt v minulosti nazývali, sa spracovával neďaleko lomu. Z jamy, kde sa ťažil, sa tlačil a ťahal rôznym spôsobom na malých vozíkoch.
Asfalt sa vozil do Čiech a kde bolo treba. V roku 1962, keď sa ťažba uzatvorila, nebola snaha o jej obnovenie. Silné spodné vody lom zalievali a nebolo možné vodu odtiaľ odčerpávať.
Ďalším dôvodom na zastavenie ťažby bol ťažký smrteľný úraz na železničnej koľaji, ktorá sa napájala na Košicko-bohumínsku železnicu. Zahynuli pri ňom naraz štyria pracovníci.
Podobný asfaltový lom sa vraj v Európe nenachádza, údajne jeden je v Južnej Amerike.
Lom je dnes rybárskym revírom a kúpaliskom na vlastnú zodpovednosť. Jeho hĺbka bývala okolo 18 metrov, po zosypávaní hliny z previsov je v súčasnosti hĺbka 12 metrov s hrubou vrstvou bahna.
Nuž, podkutí teoretickými vedomosťami ideme spoločne na prechádzku okolo vodnej hladiny.
Okruh nedokončíme. Za týmto kameňom sú ešte dvaja rybári, ale cesta už je trocha kaskadérska. Využívame radšej únikové schodisko.
Prechádzka končí.
Beštyja vykonala svoje povinnosti (nesieme ich v igelitovom vrecku), my sme sa pokochali jesennou krásou (a trocha rozchodili kačaciu nálož :-).
Dúfam, že sa vám páčilo. Tým končíme prvú polovicu jesenných prechádzok v širšom okolí Žiliny. Druhú polovicu už absolvujeme na mestskom sídlisku.
Rekapituláciu doterajších túr nájdete v súvisiacich článkoch.
Už čoskoro.
Keďže systém umožňuje len 3 súvisiace články, tak aby sme sa v Je-Seni nestratili, pribudne
No a ako prvé navštívime sídliskové jesenné pieskoviská.
