Hľadám svoj priestor a našiel som ho. Zoznam autorových rubrík: Film a literatúra, Recenzie, Tvorba, Miesto pre život, Súkromné, Nezaradené
Fico bol ešte začínajúcim, málo vplyvným politikom, keď môj otec hovorieval, že je to malý Mečiar. Z malého Mečiara rokmi vyrástol veľký Fico a dávno už predbehol „otca národa“ v slovnej ekvilibristike, v schopnosti premeniť vodu na víno ( rozumej klamstvo na pravdu ) a vytĺcť politický kapitál aj z nemožného.
Je to tak, pod týmto krkolomným názvom sa skrýva podstata súčasných problémov v spoločnosti. Politici a politické chobotnice kradnú zo štátneho a občania – voliči sa pokorne prizerajú...
Od zrodu demokracie v našej krajine som voličom jednej línie. Najprv to bola VPN, neskôr DÚ, teraz SDKÚ. Je to dlhá vernosť, väčšinou toľko nevydržia ani partnerské vzťahy. Moja vernosť spočívala v tom, že strana vždy nachádzala riešenia na problémy, ktoré sužovali tento štát a ja som sa s nimi zväčša stotožňoval. Je tomu tak stále.
Budem rád, ak sa všetky informácie o spoločenstve goríl z webu zlikvidujú. Je predsa neúnosné, aby bol vyvíjaný mediálny tlak na všetkých zúčastnených zo spisu. Dotýka sa predsa mnohých politických špičiek a biznismenov, ktorým ide o živobytie a tento spoločenský tlak im znemožňuje normálne sa venovať svojej práci. A je úplne jedno, koľko pravdy je v spise, dôležitá je zvýšená medializácia a trauma týmto spôsobená.
Sme krajinou cvičených opíc ? Onedlho budú politici apelovať na našu zodpovednosť a žiadať nás, aby sme im dali svoj hlas. Je možné po všetkých tých rokoch vyčítať voličom, že ich zmýšľanie je opačné ? Je možné im vyčítať, že sa zástupy nerozhodnutých ( apatických ) voličov neustále zväčšujú, ak sú znechutení z politického diania, permanentne klamaní a každovolebne zneužívaní ?
Človek je typ človeka, ktorý sa ľahko prispôsobí. Vraví sa, že aj na šibenicu. Pravdou je, že pre mnohých ľudí sa život mení v šibenicu a denno-denne dúfajú, že sa im pod nohami neprepadnú dvierka. Ale netreba zúfať, toľko skloňovaná kríza dorazila aj k boháčom. Jedia plesnivé syry, pijú staré vína a jazdia v aute bez strechy.
Teraz je dôležité rozhodnúť sa, koho budeme voliť. Všetko je čerstvé, máme preplnenú pamäť výrokov politikov, poznáme ich postoje, vnímame ich skutočné činy. Ich sľuby z minulosti sú konfrontované s dneškom. Pred voľbami budú mnohí voliči opití sladkými rečičkami, sladkými víziami a predsavzatiami rôznych politikov a pre niektorých môže byť rozhodovanie ovplyvnené ich nereálnymi sľubmi. Prečo si to myslím ? Nielen preto, že ja mám v tejto otázke už roky jasno, ale počul som jeden vtip, ktorý je viac ako pravdivý.
Základom každej televízie je programová štruktúra a program ako taký. Veď aký by to malo význam vlastniť televíznu licenciu. Znie to neuveriteľne, ale práve v tomto je problém. Neustále zmeny vo vysielacom čase sú poslednou kvapkou trpezlivosti aj tak nahlodaného diváka. Môžu sa potom diviť, ak ich diváci opúšťajú..?
Včera som sa dozvedel z večernej Lampy, že Ficova vláda každý rok dvíhala platy štátnym lekárom o 10 percent a raz dokonca o 17 percent. Nuž, nebol dôvod hádzať biele plášte... Ich platy rástli oproti iným odvetviam nevídaným spôsobom a mohol by im kde - kto závidieť. Nikto tak neurobil. Všetci chápu, aký veľký význam majú pre spoločnosť lekári a sestričky, v akých podmienkach pracujú a s akými problémami sa celý zdravotnícky systém potĺka.
Posledných 10 dní bolo hektických. Najprv sa verejnosť dozvedela, že sa v ich okolí má realizovať zámer, vybudovať lokalitu pre neprispôsobivých z Družstevnej a iných častí mesta, následne prišla petícia, ktorá 1260-timi podpismi vyjadrila ostrý nesúhlas dotknutej oblasti k zriadeniu nových lokalít, potom sa po búrlivej diskusii prerušilo rokovanie mimoriadneho mestského zastupiteľstva, aby prišlo k verejnému zhromaždeniu dotknutej oblasti s predkladateľom návrhu a napokon k samotnému pokračovaniu rokovania zastupiteľstva k téme. A výsledok, na ktorý čakali celé Malacky ?
Bolo to v časoch, keď na náš trh prichádzalo stále väčšie množstvo rozprávok na videokazetách, keď sa v televízii vymenili naše rozprávky za americké a keď sa deti prestali kamarátiť s knižkami. V polovici deväťdesiatych rokov mal môj syn päť a mojou neutíchajúcou snahou bolo, aby poznal svet prostonárodných slovenských rozprávok, na ktorých som vyrastal ja. Keď som mu prečítal všetky detské knihy, čo sme mali doma, napadlo mi vymyslieť si rozprávku z našej skutočnej histórie. Tak raz večer pred spaním som mu vyrozprával tento príbeh...
Tak sa napokon nehlasovalo. Päťhodinový rokovací maratón na mimoriadnom zasadaní mestského zastupiteľstva v Malackách bol prerušený a pokračovať sa bude budúcu stredu o 18 hodine. Dôvodom bol ostrý nesúhlas obyvateľov dotknutej časti mesta, kam sa majú presunúť neprispôsobiví občania z Družstevnej ulici. Za 3 dni sa podarilo zozbierať obdivuhodných 1260 podpisov pod petíciu, v ktorej nesúhlasia s vybudovaním novej lokality pre neprispôsobivých. Tieto podpisy a nedostatok času na preštudovanie nového materiálu spôsobili, že budúco-týždňovému rokovaniu bude predchádzať stretnutie obyvateľov južnej časti mesta, kde sa vysvetlí celý zámer predkladateľov. Toľko k faktom.
Rozvírený prach udalostí v Malackách sa začína chovať ako jesenná hmla. Nikto nevie, kde stojí prekážka, nikto nevie ako sa situácia vykryštalizuje. O čo ide ? O neprispôsobivých občanov z Družstevnej, tej ulice, ktorá sa dostala do povedomia občanov celej republiky.
Pamätáte si na deprimujúcu drámu Ucho od Karla Kachyňu ? Normalizačný valec ju okamžite pochoval na večné časy do trezoru, našťastie novembrové udalosti ju vytiahli von a diváci mali možnosť vidieť, akým spôsobom fungovala vtedajšia komunistická moc voči vlastným ľuďom.
V našej novodobej histórii je november predel rozlišujúci dva režimy, dva politické systémy, dve zriadenia. Z hľadiska ľudských slobôd je rozdiel markantný, o tom niet pochýb. Ale dobre si pamätám aj na túžby a nádeje z uzimených námestí, dobre si pamätám na sny všetkých, akoby boli len moje, na sny o dobehnutí vyspelých krajín, o blahobyte a pokojnom živote bez príkorí, ktorými nás častoval odchádzajúci režim. Tóny piesne o sľubovanej láske, euforická nálada neskorej jesene a štrngot kľúčov však zanikli v neúprosnom čase... Ľudská sloboda je draho vykúpená novým politickým systémom.
Azda bude so mnou každý súhlasiť, že povinné zmluvné poistenie ( PZP ) je pre rodinný rozpočet nechcené „zlo“. Toto „zlo“ tu bolo stále, dôležitým a nevyhnutným krokom sa dodnes javí liberalizácia poistenia od januára 2001, kedy prišlo na trh viacero poisťovní a začali ponúkať nový druh poistenia. Tento efekt pôsobí pozitívne na trh a od tej doby si môžu vodiči vybrať poisťovňu podľa ponúkanej ceny, kvality služieb či sympatií.
Niekedy mám potrebu vyjadriť sa k hocičomu, inokedy mám chuť sa na všetko vykašľať. Tá prvá potreba ( okrem iných, závažnejších ) je však vždy silnejšia a napokon zvíťazí. Po vyše roku sa vraciam k svojej správe o stave spoločnosti a predkladám vám jeho tretie pokračovanie.
„Prelom hospodárskej krízy ? Neverím v žiadne prelomy samy od seba. To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je len iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok. V našej krajine je mnoho ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je možné zastaviť peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohto omylu. V postavení, v ktorom sme, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, k práci a k verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nevytvárať dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať pracujúcich, robiť to, čo nás pozdvihlo z povojnovej biedy, pracovať a šetriť a uskutočniť prácu a šetrenie výnosnejšími, žiaducejšími a čestnejšími než leňošenie a mrhanie. Máte pravdu. Je potrebné prekonať krízu dôvery. Technickými, finančnými a úverovými zásahmi ju však prekonať nie je možné. Dôvera je vec osobná. Dôveru možno obnoviť len mravným hľadiskom a osobným príkladom.“
Malacky žili dlhý čas mimo záujmu televíznych alebo printových médií. Kde-tu malá správička, väčšinou informácia o chystanom kultúrnom podujatí. Nič už neplatí. Po medializácii problémov s neprispôsobivými obyvateľmi na Družstevnej, prichádza teraz na scénu smutno-komická fraška o nákupnej horúčke v jednom z obchodných reťazcov.
Mám rád humor. Aj na politickej scéne treba niekedy zhodiť masku vážnosti a trochou vtipu sa priblížiť k masám. Za vydarený vtip určite nepovažujem vznik novej politickej strany Nory a Braňa Mojsejovcov. Koncom augusta tohto roku si na Ministerstve vnútra zaregistrovali vlastnú stranu a pridali sa k mnohým, ktoré zapadli prachom a okrem zakladateľov o nich nik nepočul. Alebo sa mýlim ? Má košická podnikateľka šancu osloviť voličov a odkrojiť si nejaké percento ?
