Šialený Londýn

Slnko pečie na cesty plné oblekov, slnečných okuliarov a iPodov. Tieto tri kombinácie z vás urobia vyklonovanú osobu, ktorá je "in". Metrá sú preplnené reklamnými agentmi, marketingovými asistentkami a audítormi. Dusno zalieva ich stlačené telá. Všetci čítajú tučné denníky. Začína sa pracovný deň.Ja mám voľno. Zobudila som sa v snehobielych perinách. Zbehla som do Starbucks cofee vedľa hotela. Strednú moccu a noviny som si doniesla do izby a zapla rannú show na treťom kanále. V štúdiu práve sedela Dani Minoque, dokonale vystylovaná švitorila o tom, že jej nový singel je fakt pecka. Na tretej strane som sa dočítala o výstave nových, doteraz nezverejnených fotiek Anny Frankovej (smutne preslávené dievčatko, ktoré si počas vojny písalo denník). Skočím tam, je to len kúsok odtiaľto. Pod mojim oknom blúdili turisti a katedrála svätého Pavla už mala za sebou pár úsmevov do objektívu japonských cestovateľov. Hor sa do ulíc.Puby už od ôsmej ponúkajú typické anglické raňajky so silným čajom. Vedúci odalarmujú dvere a vpúšťajú dnu prvých zákazníkov. Dôchodkyne z Londýna preberajú včerajšiu epizódu EastEnders na lavičke pri tráve. Moderné olivové kočíky a mamičky v sandáloch. Popri mne prefrčia bežci nadupaní zdravým duchom. A čašníci už otvárajú prvé vína. Na križovatke červená strieda zelenú. V horúcich zápchach so zbytočným vytrubovaním miznú fľašky s vodou. Každým hltom bližšie k semaforu. Po výstave zakotvím pri fontáne. Je príliš teplo. Cez obed "oblekoví" a "sukňové" sedia v parku so sendvičom v ruke. Biele ramená sa pomaly menia na červené fľaky. Našťastie, je koniec prestávky. Húfne sa valia cez recepciu späť k monitoru a novým e-mailom.Deň sa predral do druhej polovice. Idem ďalej.Z dverí sa valí R&B a pri vešiakoch sa tlačia babenky ovešané farebnou bižutériou. Nahlas prežúvajú a afektovane hodnotia handry, ktoré sú práve v akcii. Britky na shoppingu. Nakladám do košíka cédečka, knihy a časopisy, moju duchovnú potravu z krajiny pod Big Benom. No dobre, kúpim si aj kabelky. Ja jediná sa na strmých pohyblivých schodoch postavím napravo. Vedľa mňa všetci prechádzajú v ľavom "busy" prúde. Nikto nemá čas sa viezť. Všetci sú unesení na vlastnú planétu. So slúchadlami, s telefónom, či vlastnými myšlienkami. S hukotom metra sa blíži aj podvečer. Pracujúca vrstva hádže kravaty do paže, vytiahne z bankomatu šušťavé libry a let’s go to pub. Večer pri Temži si vážne nenechajte ujsť. Cez most Millennium sa dostanete na druhú stranu. A tam už vás pozdĺž rieky čaká množstvo reštaurácií, terás a chutných krčiem. S kamarátmi si vychutnávam pimms. Je to taký anglický babský osviežujúci drink. Meníme lokál. Máme zamierené do preplnenej talianskej reštaurácie. Cestoviny chutili výborne. Je pondelok a všade je plno. Títo ľudia vedia žiť. Baby bez komplexov, chalani s pivom. Život je jednoduchý. Treba ho žiť. Nie komplikovať. Končíme neskoro v noci. John ani Mark neriešia, že budú zajtra rozbití. Bratislava je oproti tomuto milé rozprávkové mesto, bez búšiaceho davu. Niekedy však treba aj adrenalín masového formátu a kokteil všakovakých národov v konzumnom svete vyspelého Albionu. Už sa teším, kedy sem zasa prídem. Šialene.