„Ja si kvôli nemu spackám život a on mi ani nepoďakuje,“ Táňa chytí pohár s vodkou a pozrie na mňa: „Hádaj, kto vždy prvý ustúpi, keď sa pohádame.“
Táňa štyri roky miluje jedného muža. Rozvedeného s dvoma deťmi, ktoré dostal do striedavej starostlivosti. Žiť v takejto štvorčlennej rodine je pre Táňu horor. Snaží sa, ale málo. Tie drobné beštie ju popoludní nenechajú oddýchnuť, chlap nezakročí a Táňu nezachráni ani tabletka na bolehlav. Všetci štyria sedia na gauči a túžia po harmónii. Decká chcú pôvodnú verziu rodiny, muž chce svätý pokoj a Táňa by už najradšej kojila. Zízajú na televízor, hladní po láske.
Táňa čistí zeleninu a mračí sa. Nevládze. Vyčerpáva ju zamestnanie a výchova cudzích detí. U chlapa nemá žiadnu podporu. Je chladný ako to pivo, ktorým sa neustále nalieva. V rádiu práve hrajú pesničku od Majka Spirita. Je to také jednoduché! Ženy treba ľúbiť. Táňa pustí nožík a rozplače sa nad kalerábom.
Potom je tu Gabriela, rozvedená mladucha dvoch nezbedníčok, ktorá nevie čo skôr. Lepí prácu, domácnosť, na vzťah jej neostáva čas, ani príležitosť. Sem tam zdvihne hlavu a rozhliadne sa, ale to čo vidí, je katastrofa. Oteckovia v škôlke nešikovne zaväzujú šnúrky svojim ratolestiam s obrúčkou na prste. Kolegovia majú doma tehotné frajerky a v podnikoch sedí jeden kretén vedľa druhého. Prečo je také ťažké nájsť vhodného partnera? Exmanžel nezvláda striedavú starostlivosť a jeho slepica sa ustavične ponosuje. Gabriela prežila rozvod, ale život sa jej neprestal rúcať.
Svoje dcéry má za chrbtom pripútané v autosedačkách a rozmýšľa, čím by im zapchala ústa. V kufri má nákup, možno by mohla použiť tie dve ružové špongie. Prsty silno zakvačí do volantu. Závidí chlapom ich jednoduchosť. Ženy príliš veľa rozmýšľajú, to je ich prekliatie. Mal vôbec nejaký chlap niekedy migrénu? Gabriela trpezlivo čaká v kolóne, ktorá sa vytvorila v garáži nákupného centra. Má veľké auto, kreditnú kartu a dotykový mobil. Jej mama o takýchto veciach ani nesnívala. A predsa je presvedčená, že jej matka to mala v živote ľahšie. Keď si krpane vzadu skočia do vlasov, Gabriela mi pošle sms: „Mám hlavu ako melón, nechceš si kúsok odrezať?“
Gabriela padne do postele a privrie oči. Niekde vonku sa spustí alarm, sused vŕta do steny, decká dupocú. Gabriela schová hlavu pod perinu, ale tam sa nedá dýchať. Uvedomí si, aké je ticho vzácne. Spomenie si na svoju starkú, jej dom bol vždy obklopený tichom. Keď bola u nej, bolo počuť iba vŕzganie starých okien, do ktorých sa opieral vietor. Alebo to ticho vyžarovala starká? Gabriela začne ticho vzlykať. Alarm naďalej húka, sused vŕta, deti dupocú.
