Je sobota, vzácny deň. Pyšný Marcel raňajkuje so synom. Štrngá príborom a chystá sa tráviť s ratolesťou víkend. Má vystretý chrbát a servítku na kolenách, snaží sa ísť príkladom.
Pyšný Marcel je však po náročnom týždni nepoužiteľný, nevrlý, veľa toho nevydrží. Vie, že dnes nebude behať za futbalovou loptou na veľkom dvore svojho veľkého domu. Pyšného Marcela nahlodáva svedomie, ale svedomie mu úver nespláca, tak ho umlčí praženicou, ktorú si vrchovato naberie na vidličku.
Pyšný Marcel sedí pri tom istom stole, opäť konzumuje vajíčka, len Miško má už 11 rokov.
„Čo nové v škole?“
„Nič,“ mykne Miško plecom a prežúva ďalej.
„Tú prezentáciu v PowerPointe si už urobil?“
„Urobil,“ odpovie Miško a nespúšťa oči z taniera.
Pyšný Marcel vie, čo je pre jeho dieťa najlepšie. Namiesto toho, aby nechal Miška na ulici s rovesníkmi robiť zle psom, pošle ho cez prázdniny na jazykové kurzy a výmenný pobyt. Neverili by ste, do akých rôznych spolkov môžu byť deti zapísané. Miško sa hrbí pod ťarchou povinností. Pyšný Marcel ho opatrne upozorní, aby sa vystrel. Miško sa narovná, na otca nepozrie.
Pyšný Marcel mal štrnásť rokov, keď s rodičmi kempoval pri jednom špinavom jazere kúsok od Topoľčian. Sedeli pred stanom s konzervami na kolenách, s výhľadom na malý penzión s terasou. Usalašení zákazníci tam diktovali čašníčke svoje požiadavky. Tá sa vracala s plnými táckami. Pyšný Marcel sledoval taniere, na ktorých boli rezne veľké ako dlaň, hranolky a farebný šalát.
„Pyšný Marcel, čo tam civieš!“, osopil sa na neho otec, tiež Pyšný. „Tam si my nikdy nesadneme, nemáme na to!“
Pyšný Marcel si vtedy zaumienil, že keď raz bude mať dieťa, naučí ho stolovať a zoberie ho do reštaurácie.
V piatok večer som bola na Železnej studničke. Pyšný Marcel tam bol tiež. Griloval, jedol a chvastal sa synom, s ktorým celý večer slovka nepreriekol. Miška otec tiež nezaujímal. Splynul mu v spleti dospelých, ako taká figúrka zo šlabikára. Keď bol Miško malý, jeho otec mal na krku náročné projekty, vracal sa domov v noci. Aj by sa schoval so synom pod perinu a pri zasvietenej baterke mu rozprával strašidelné príbehy, ale Miško už pokojne odfukoval. Pyšný Marcel si so synom púšťal šarkana iba raz, kým nezačalo pršať. Na spoločné hľadanie štvorlístkov nikdy nebol vhodný čas.
Sedela som uprostred hlučnej partie so špekačkou v ruke a premýšľala. Pyšný Marcel je obrazom dnešnej doby. Vlastné túžby si zamieňame s túžbami svojich potomkov. Sme učičíkaní pocitom, že sa o deti dobre staráme. Že viac potrebujú naše peniaze ako náš čas.
