Demitrov najdôležitejší blafák

Ako zlovestné krákanie vrán sa chýr valil do všetkých dolín, do všetkých kútov. Blikali smsky, zosilnel hlas z rádia, zosmutneli ulice, rozpršalo sa. Ľud pod Tatrami bolestne zavyl. Na druhý deň som videla bezdomovca plakať nad plátkom novín. Ženy v MHD lamentovali, deti v školách vzrušene debatovali a muži v krčmách ticho fajčili. Zimné štadióny po celej krajine zaplavili horiace sviečky.Plagáty, spomienky, zapaľovače a nekonečné otázky. Neprichádzali žiadne odpovede. Do neba ho odprevadilo päť miliónov plačúcich anjelov. Síce sme sa potom vrátili k špinavým riadom, rozčítanej severskej detektívke a ranným kolónam, jeho smrť nás však zomkla nevídaným spôsobom.Lámal hokejky, rozdával puky a kľučkoval medzi súpermi. Svojimi blafákmi ohuroval dva kontinenty. Bavili nás jeho samostatné nájazdy, brejky, presné zásahy a úsmev pod šiltovkou. Jeho chuť do života bola nákazlivá. Paľo Demitra dokazoval, že ozrutné džípy, tučné kontá a miliónové zmluvy nie sú najväčším frajerstvom. Ešte aj v roku dvetisícjedenásť sa ľuďom najviac rátala pokora, skromnosť a ochota pomôcť. Z úspechu sa mu nezakrútila hlava. Makal, delil sa, chcel. Kamarát do dažďa a odvážny bojovník pod dvojkrížom. Vďačný, veselý, sebaistý hokejista, ktorý žil svoj sen a nezabúdal pritom na ostatných. Pred rokom jeho priatelia, zvyknutí na brutálne nárazy a tvrdú hru, so sklonenou hlavou žmolili servítky a prehĺtali slzy. Lúčili sa s ťažkým pohoďákom. Trpezlivým, hrdým, vtipným parťákom. Ešte aj po roku je ťažké uveriť. Darmo sa obzeráme. Nie je tu.Je v nás.Jeho najdôležitejší blafák? Ten si môže skúsiť každý. Zdravý, slepý, bohatý aj obézny. Ten blafák je nesmrteľný, budú si ho pamätať generácie. Blafák zo všetkých najvzácnejší, najvydarenejší, najtrvácnejší - bol dobrým človekom.