Hrdý Bratislavčan v dvestodvojke dourážal východniarov

Bol vo švungu, z úst mu šľahal oheň: „Banda všivavá východniarska! Kvôli vám sú narvané trolejbusy a po celej Gagarinke sú semafory. To tu predtým nebolo!“Napadlo mi, že aj ja som takto musela zavadzať Londýnčanom. Liezla som im na nervy v preplnenom double-deckeri a permanentné dopravné zápchy boli spôsobené aj mojou vinou.Vyhecovaný trolejbusový terorista neprestával:„Čo čumíš, ty východniarska ochechuľa, cvaknutý lístok ti nepomôže!“Vyzeral ako typický rozvášnený hokejový fanúšik. Živo som si predstavila, ako s ústami od horčice z hot-dogu kričí „Góóól!“. Len či mu v tej chvíli neprekáža, že ho za bratislavský klub strelil Šatan. Žochári mu nevadia? Deň predtým pre nás Nasťa Kuzminová vyhrala zlato. Netešil sa? Tá prišla na svet v nemocnici postavenej oveľa východnejšie než sú Košice. A čo Imre s Gejzom z Paneláku? Nerozosmejú ho občas? Pochybujem, že sa narodili na Bezručovej. „Takýto ste všetci mäkkí, čo? Ja som hrdý Bratislavčan a bijem sa do hrude!!“, reval ako tur.Našťastie, nikto mu na jeho nezmyselnú, agresívnu hru nepristúpil. Polovica osadenstva sa tvárila pobavene, polovica pobúrene. Jedno dievča pri okne vyzeralo preľaknuto, šokovane. Malo husté vlasy a zelené oči. Dajme tomu, že sa volá Petra. Dajme tomu, že je z Popradu. Šikovná, šmrncovná študentka farmaceutickej fakulty, terigajúca sa nočnou Bratislavou do prenajatého bytu kdesi vo Vrakuni, o ktorý sa delí s viacerými študentmi. Petra tu nemá zázemie, musí sa viac snažiť ako Blaváci. Občas je v džungli hlavného mesta prinútená vystrčiť lakte. Petra musí kamarátky z detstva vymeniť za nové, o maminých rezňoch iba sníva. Možno v noci zaspáva so slzou v kútiku oka. Neurobila som to, ale mala som sto chutí si k nej sadnúť a povedať:Petra, vôbec si ho nevšímaj!