Ja som

Ja som Juro, obchodný zástupca pobočky jednej nemenovanej firmy. Nosím vyžehlené košele a čierne obleky s vhodnou kravatou. Otravujem väčšinou recepčné. V medzinárodných firmách na mňa manažéri nemajú čas. Som reprezentatívny, to hej. Ale je to peklo, usmievať sa a tlačiť tovar cez zuby. Pamätám si, že keď som bol decko, zvonili nám pred domom ovešané cigánky s veľkým batohom. Bol plný handier a náramkov. Ja vlastne robím to isté. Akurát nie tak okato.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Volám sa Mária a som hajzel baba. Nenávidím kotúče hajzláku. Denne ich natrhám asi päťdesiat. Nenávidím dezinfikačný smrad a ženy čo odtiaľto nevládzu odísť. Minule mi jeden pán hodil stovku a nechcel vydať. Som sa čudovala, však bol našinec. Ale ako hovorí Csaba, keď dávajú ber. To bol môj najväčší kšeft. Hneď som to tu zavrela a utekala kúpiť vnučke farebný časopis o bárbinách. Chodí sem bárskto. Taxikári, tí mi najviac lezú na nervy. Najradšej by som ich uškrtila tými zlatými reťazami. Ale musím sa tváriť ako nezainteresovaná stará babizňa. Hajzel baba mi tuším nikto nepovedal. Ani tie chlapčiská, čo ma chcú obalamutiť haliermi. Ženy, čo sem chodia sú chudery. Kydajú si kilá lesku na pery a hektolitre spreju na vlasy. Aj tak odídu neisté, vystrašené a bojazlivé. Čo sú toto za ženy? My sme sa piekli na poliach a neštudovali si kučierky na hlave! Mňa do toho nič. Ja už tomuto svetu nerozumiem. Ja len trhám hajzláky a ukladám ich cikcakovito na seba.Sabina. Kozmetička. Bolí ma chrbát. Robím to už päť rokov. Mama zo mňa vždy chcela mať kozmetičku. Akoby to bola výhra. Mám pocit, že si cez víkendy vôbec neoddýchnem. Je sobota, ležím pri telke a odďaľujem pondelok. V horoskope som mala tri riadky o tom, že túžim uniknúť na druhú planétu a poriadne si prečistiť hlavu. Odkiaľ to tam tí v redakcii vedia? Málokedy vyrážam s kamarátkami von, ani dnes nepôjdem. V pondelok sa objednám na tú masáž. Je to drahé, ale musím sa dať do poriadku. Mám prezývku Sili, to ako Silvester. Na lekára dosť netradičné, ale v nemocnici si zvykli. Beriem aj nočné. Deti nemám, som rozvedený. Tento život mi celkom vyhovuje. Bez záväzkov, bez príveskov. Venujem sa iba práci, neodmietam pozvania na žúry a jem zdravo. O záujem opačného pohlavia nemám núdzu. Však mám 36, štvorizbový byt, Hondu, vizitku a občas dosť slušné úplatky. Ach tí naši ľudia! Netušia, že mi zbytočne strkajú do vrecka obálky. Pomáham každému ako najlepšie viem. A koľko krát už nemám šajnu, ktorý dal a ktorý nie. Nie sú to veľké položky, preto ich beriem. Od starých ľudí však nevezmem ani fuka. Mňa táto práca baví. A ak sú niekomu dlžní, tak sami sebe, že mi dovolili realizovať sa práve vďaka nim.Vraj som tlčhuba. Inak som Žaneta. Starám sa o to, aby predstavenie plynulo hladko. Mám takú štýlovú vysielačku a slúchadlá v ušiach. Najradšej by som tu behala v teplákoch, ale musím pôsobiť imidžovo. Tieto naše celebrity ma tlačia do kúta. Hviezdičky čo práve zasvietili chodia shopingovať do Londýna! Ja nemôže zaostávať. Tak sa tvárim štýlovo, jem štýlovo, obliekam sa štýlovo a štýlovo mi hrabe. Show biznis je drina. Večný kolotoč luxusu, zábavy a hluku mi už statočne brnká na city. Všetci moji známy mi závidia, lebo mám v mobile uloženého každého, kto sa mihne na titulke. Ale čo z toho?Som dôchodca Matej. Môj dom zostarol spolu so mnou. Niekoľkokrát za deň vyjdem do záhrady a v duchu sa pýtam, kam to všetko zmizlo. Zostalo tu len obrovské ticho. Voľakedy na mňa kamaráti z ulice zapískali, ja som cez plot preskočil a poď ho na dobré vychladené k Ružene. Manželku a deti som uprostred soboty nechal tak. Mali sme sliepky, kačice, aj králikov. Už som vdovec, deti mám vo veľkom meste. Rozmýšľam, či má každý starec rovnaké pocity. Vždy som sa holil, strihal, voňal som sviežo ako les za dedinou. Teraz mi trvá pol hodinu kým sa vymotám z postele. Moje kĺby sú stuhnuté, keď sa zobudím. Posedím, natiahnem ruky a opatrne vstanem. Spravím si silný čaj a narežem chlieb. Zájdem aj na prechádzku. Asi tak dva krát do týždňa. Občas prídu susedy s makovým koláčom, deti s potomkami a pár známych so spomienkami. Plynie to pomaly. Chátram spolu s domom.Ja som Miro a som bezdomovec. Fakt. Nahodím pred Billou ten ksicht chudáčika a otravujem vás. Vytiahnete peňaženku, alebo ma necháte odísť s košíkom. Mne z neho vyskočí desať korún. Ale väčšinou sa na mňa nepozeráte. Ani sa nečudujem. Tu pri Bille žobre aj Fero, večne nafetovaný Dano a prepitý Jožo. Väčšinou mi nič nedáte. Viem presne čo si myslíte. Keby ste mali dávať mince každému bezdomovcovi, už ste na ulici aj vy. Ale aj tak to skúšam, však čo budem. Dnes som zjedol dva rohlíky, trochu tresky a vypil celé čučo. Cítim sa dobre, zima už je takmer preč, bude to len lepšie.Monika. Blogerka, však viete. Hádajte, čo mám s tými ľuďmi hore spoločné. Všetci túžime po tom istom.

Monika Nagyova

Monika Nagyova

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  299
  •  | 
  • Páči sa:  3 288x

Autorka románu Sídlisko, moderátorka literárnych besied a podcastu Knižná revue Zoznam autorových rubrík:  Úprimné pozdravy z BratislavyZo života vo firme snovDenník starej dievkyO pocitoch smrteľníkaShowbiznis je drinaČo je "in"Pribalím vás do kufra

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

188 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

315 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu