Jeho odkaz

V jedno popoludnie ležali všetci súrodenci na dlážke čelom k podlahe. Najmenšie deti plakali a dievčatá vrieskali od strachu. Pred domom bola prestrelka. Napätie bolo na nevydržanie. Otec pomaly zdvihol hlavu, opatrne odhrnul záves a otočil sa k vydesenej rodine: "Vidíte? Toto by vás čakalo nebyť tvrdej disciplíny!" Gangy v ich okolí neboli ničím výnimočným. Miška inšpirovali natoľko, že o mnoho rokov neskôr naspieval „Beat it“.Mama im zvykla ráno uvariť horúci zemiak a strčiť im ho do vačku, aby prežili cestu do školy. Bola krutá zima a súrodenci Jacksonovci nemali rukavice. Rodičia ich nemali za čo kúpiť. Život sa im ale úplne zvrtol. La Toya tvrdí, že už je pre ňu prirodzené, keď pre nich pracuje regiment služobníctva. Agenti, kuchári, záhradníci, tréneri, šoféri. La Toya bola desať rokov v pazúroch despotu Jacka Gordona, ktorý rozvrátil jej rodinu. Nútil ju, aby pred kamerami ohovárala svojho najznámejšieho brata. Prešla dlhú cestu, kým sa dostala z psychické týrania. S malou dušičkou vtedy prišla aj za Michaelom. Povedal jej len jednu vetu: "La Toya, si moja sestra, nič mi nemusíš vysvetľovať."Z prvého vreckového rozdával Miško cukríky deťom v susedstve. Keď dospel, kúpil im lunapark. Vo vysvietenom sídle sa schoval v izbe na vrchnom poschodí a pootvoril okno. Nočný vzduch ho upokojoval, páčil sa mu súmrak nad Neverlandom. V tme sa usmieval. Sledoval skandujúcich fanúšikov a bodyguardov, ktorí za neho preberali darčeky. Odkedy mu policajti prevrátili palác hore nohami, do svojho kráľovstva nevkročil. Keď súd vyniesol verdikt, že je nevinný, bol už zničený do špiku kostí. Pozrel na mamu, ktorá bola v súdnej sieni každý deň: "To je koniec, už verím len Tebe."O jeho rodnom meste (Gary, Indiana) sa tradovalo, že vedú odtiaľ iba tri cesty – do továrne, do väzenia a na cintorín. Ôsmy v poradí Jacksonovského klanu to dotiahol oveľa ďalej. Biely dom mu ležal pri nohách. Otrhané deti tancovali Thriller vedľa zvalených somárov na púšti a miliardári si púšťali Thriller na pompéznych jachtách. Otupeli sme, ale ešte vieme rozlíšiť, či pred nami tancuje tanečník alebo Boh. Spozorneli sme, dvihli chvost, nastražili uši, zaňuchali originál. Potom sme ho ukrižovali, ale zrejme je to daň za nesmrteľnosť. „Bol príliš dobrý pre tento svet“, utrúsil ktosi v priamom prenose na CNN, keď sa 25 júna 2009 okolo jeho mŕtvoly spustil televízny cirkus.Telo mu pohltila zem vo Forest Lawn, ale ten chlap je ako nerozbitná váza. Drží pokope napriek mnohým pádom. Aj dnes sa mu ligocú rukavičky, odhadzuje klobúk a predvádza nadčasové pózy. Núti nás dívať sa do zrkadla, zachrániť planétu a nerozlišovať medzi bielou a čiernou.Štyri písmená. Snažil sa ich prepašovať do každej pesničky. Posunkovou rečou ich ukazoval svetu, keď v chaose a tlačenici nedokázal prekričať dav. Naznačoval ich gestami rúk, keď sa predieral k nablýskanej limuzíne. Jeho odkaz je jasný. L O V E