Vedľa domu mojich rodičov bola kedysi obrovská záhrada, pracovali v nej babka s dedkom, ktorí vyzerali navlas rovnako. Maličkí a zhrbení nad rozrytou pôdou, nevraveli nič, len si vreckovkou neustále utierali pot z tvárí. Celý život iba rýľovali. Prestali len vtedy, keď som ich poprosila, aby mi prehodili loptu, ktorá mi k nim cez plot spadla.
Namiesto záhrady je tam dnes veľký klimatizovaný dom a v ňom nájomníci, ktorí mi kradnú spánok.
Najskôr sa tam prisťahoval hiphoper so svojimi kamarátmi. Z izby si urobil štúdio a tvoril. Kto v hiphoperskej komunite niečo znamenal, zastavil sa tu. Prominentné návštevy na vyleštených autách dopĺňali poslíčkovia donáškových služieb. Pred dverami sa hromadili krabice od pizze a s pribúdajúcimi hodinami narastal štrngot fliaš i vrava. Taxikári neustále privážali nových a nových hostí. Hiphoper, ako správny hostiteľ, udával tempo v spotrebe alkoholu. Ráno o tretej nasadol na motorku, naštartoval ju a vozil sa po malom trávniku okolo slivkového stromu, stále dokola a dokola. Zobudil nielen okolitých psov ale aj susedov. Aj ja som vykukla z okna, hiphoper sa na motorke ledva udržal. Uznala som, že je lepšie, keď sa v takomto stave nevozí po uliciach, ale predsa len, chcelo sa mi spať a nie počúvať vrčiacu motorku pod oknom. Po hodnej chvíli prestal. Lomcoval mnou hnev, ktorý som nedokázala umlčať a tak si odo mňa vypočul pár štipľavých viet. Hiphoper zaostril do tmavého okna, z ktorého prichádzal štekavý ženský hlas, zabľabotal niečo nesúvislé a premožený únavou sa zvalil na zem.
Hiphopera vystriedala žena, ktorá do domu prišla sama. Dokonca sa u nej prejavili záhradkárske vlohy. Úzky pás trávnika obetovala zelenine a vysadila tam paradajky i mrkvu. Lenže dlho sama nebola. Nasťahovala si do domu jedného z tých mužov z okolitých stavieb, ktoré premieňajú rozkúskované parcely na bungalovy. Naša suseda bola zaľúbená až po uši a nečudovala som sa jej. Mladý muž, samý sval a v očiach drzý pohľad. Kto by tomu nepodľahol? Bola šťastná a dávala to patrične najavo. Svojich susedov odprevádzala do ríše snov zvonivým smiechom a rovnako zvonivým smiechom ich budila. Smiala sa vo dne i v noci. V jedno tropické ráno si na nahé telo obliekla kožuch a v gumákoch sa vybrala k paradajkám. Odtrhla jednu paradajku a rozrehotala sa. Mladý muž, samý sval, k nej priskočil a strčil jej do ruky badmintonovú raketu. Ona odhodila paradajku na zem a začala so svojou láskou hrať bedminton. Smiať sa neprestala. Stála som v okne a lámala si hlavu nad tým, čo jej je také smiešne. O niekoľko dní som skoro spadla z gauča, keď som ju zbadala v televíznej relácii. Bola pekne upravená a ako rešpektovaná odborníčka mudrovala nad naštrbenou psychikou Slovákov. Moderátorka jej uznanlivo prikyvovala a ja som moju zaľúbenú susedu začala upodozrievať z toho, že si ten smiech možno naordinovala. Znalá pomerov už vedela, ktoré pilulky ju najviac rozosmejú. O niekoľko týždňov zaľúbenci opustili prenajaté hniezdo lásky, aby sa ruka v ruke vybrali do hniezda vlastného.
Prisťahoval sa sem youtuber s priateľmi z fachu. Sláva a peniaze dokážu s človekom poriadne zatočiť. Napríklad sa vykašle na bakšiš pre smetiarov. Tí, nahnevaní na svoj osud a skoré ranné vstávanie, ignorovali početné vrecia smetí pri youtuberovom smetiaku a vyprázdnili iba odpadkový kôš. Smeti sa hromadili a zaberali už takmer polovicu cesty, ale to nás, susedov, trápilo najmenej. Mali sme iné starosti, museli sme sa vyrovnať s početnými žúrkami s prívlastkom povestné. Youtuber dal k slivkovému stromu postaviť vírivku a nainštaloval k nej reflektor. Nočné natáčania videí musia byť riadne osvetlené, preto naše noci vyzerali ako dni. Aj cez zatiahnuté žalúzie presvitalo dnu silné svetlo, častokrát zliate do efektných fialových a ružových odtieňov. Youtuber si raz na párty zavolal aj hltača ohňa. Kúsok od nás vypúšťajú slovnaftské veže plamene a vyzerá to tak, akoby horelo nebo, ale bolo to nič v porovnaní s tým, čo predviedol hltač ohňa. V pokročilej nočnej hodine to vyzeralo tak, že horí nielen nebo ale i zem. Hltač ohňa za svoje predstavenie zožal búrlivý aplauz a poháňaný vlastným egom pokračoval až do svitania. Chcela som sa ozvať, ale ako? Bol tam obrovský hluk, youtuber by môj krik ani zvonček na dome nepočul. Cez sociálnu sieť sa s ním spojiť nedalo. Pod uverejnenou fotkou mal okrem päťdesiattisíc lajkov aj šesťtisíc komentárov. Ten môj, plný rozhorčenia, by sa utopil v oceáne emotikonov.
My, susedia, sme sa museli vysporiadať aj s novým fenoménom - fanúšikovia pri bráne. Prichádzali neustále. Piati chlapci raz neváhali prísť v daždi na bicykloch až z Dunajskej Lužnej. Zmoknutí stáli pred bránou a smutne sa dívali do prázdnych okien, ich idol doma nebol. Ja som doma bola, ale moje zhovievavé pohľady a priateľské reči šiestakov nezaujímali.
Na také prízemné veci ako dvor mal youtuber iba oklieštený čas. Slivky neoberal a keď mu už tráva lízala kolená, vytiahol kosačku. Kosil zriedkakedy a ak, tak len v nedeľu na pravé poludnie.
V jedno ráno som zistila, že nám ušiel pes. Plná obáv som ho hľadala po okolitých uliciach, ale domov som sa vrátila bezúspešne. Vtom niekto zazvonil pri bráne. Youtuberova sestra mala na rukách nášho psa, ktorý jej oblizoval predlaktie a vrtel chvostom. Vraj nám ušiel už večer, ale bránu sme mali zamknutú a zvonček nefungoval. Zobrali ho s bratom do kuchyne, položili pred neho misku s vodou a prečkali tam s ním do rána. Náš pes nespal, nepoznaný priestor jednostaj preňuchával a nechával po sebe mláčky. Podala mi psa a ja som razom zabudla na všetky prebdené noci.
O nejaký čas sa youtuber so svojimi priateľmi z fachu odsťahoval. Bolo by trúfalé napísať, že sa už teším na nových susedov, ale smelo môžem prehlásiť, že som na nich prinajmenšom zvedavá. Kto bude ďalší?
