Krásni mimozemšťania

Na druhej strane rušnej cesty vystúpil z trolejbusu asi päťročný chlapček a nedočkavo ťahal mamu k predným dverám. Chcel zakývať vodičovi toho kolesového zázraku s anténami, z ktorého práve vystúpil. Šofér si nadšeného a kývajúceho chlapčeka nevšimol. Potreboval sa zo zastávky zaradiť do pruhu, čo vôbec nebolo jednoduché. Chlapčeka si vlastne nevšimol nikto. Na celom zaľudnenom, zapchatom námestí nebolo živej duše, ktorá by ho registrovala.Chlapček kýval a čakal. Mama ho už nervózne ťahala preč, šofér neúnavne kontroloval spätné zrkadlo. Chlapček to nevzdával. Beusák bol hrdina, ktorému chcel vzdať hold. Ten malý bol ako mimozemšťan. Nezapadal do obrazu. Všetci kmitali do práce, do školy, venčiť psa, pre rožky, k lekárovi a on sa len usmieval, kýval, čakal. Pri pohľade na neho sa akoby zastavil čas. Môj trolejbus sa pohol. Dívala som sa za dieťaťom až kým sme neodbočili. Stále mávalo. Je dobré vedieť, že sú tu. Poslovia, ktorí prichádzajú zo sveta neohryzených nechtov a kakaových fúzov. Z miesta, kde čas neexistuje. Bez vrások, bez starostí.