Kvet vo vode a huspenina s bryndzou

Henluho rodičia žijú v bielej vile na krásnej pláži v Južnej Afrike. Rozbúrené more, tyrkysové nebo, farebné koktejli a vianoce v šľapkách. Preto trochu pokrčil nosom, keď sa mu na bratislavskom letisku oprela do čela zima. Raz sa objavil v tričku Banana Republic a odvtedy sa naťahujeme kto z nás je vlastne z Banana Republic. Postkomunistické Slovensko verzus čierny štát s hyenami v národnom parku. „Môžem sa tu niekde vyčúrať?“ narážal na zvyky v Banana Republic biely Afričan hneď po pristáti. Už si hľadal miestečko na trávniku pri parkovisku.„A čo je toto?“ spýtal sa, keď sme predbiehali trolejbus.„Jááj, už chápem, prečo sa vám nechce dotrepať do internet cafe. Ani ja by som do toho nesadol.“ Prudko zaškrípali brzdy. „Bože, tu ľudia v noci pobehujú ako zver v Afrike.“Mama mu na večeru prichystala klasiku. Pečené kura, ryžu a hlávkový šalát. „Čo je to za kvet vo vode?“ so stehnom v ústach hlesol Henlu. Odvtedy žerieme kvety v octovom náleve s úsmevom na tvári.Keď na Všetkých svätých prešiel bránami cintorína, zostal stáť v nemom úžase. Ešte doteraz vidím ako sa mu tieň tisícich sviečok odráža v očiach. Nič krajšieho nikdy nevidel. „Oh my God, že som si nezobral kameru! Toto mi doma neuveria.“Vraj je skvelé, ako sa staráme o zosnulých. On ani nevie, kde má pochovaného dedka. „Ale mama bude vedieť“ zachraňoval situáciu. Reku ešte ho potrápime a oco mu urobil huspeninu. Chlap jak hora, nech ochutná poriadne jedlo. Otvoril chladničku, pričuchol k studenému želatínovému tanieru a zo šuplíka vybral lyžičku. Dusili sme smiech a predstavenie nechali voľne plynúť. Všetko pomiešal a ochutnal. Zvraštil tvár od hnusu a postavil sa k chladničke druhý krát. Našiel bryndzu a celú ju tresol do tej strašidelnej masy v tanieri. Stále to nie je ono. Chcelo by to viac syru. Ten sme už ale nemali. Tuším to dorazil so zaváranou uhorkou ... od sĺz som už nevidela.Zoberte plavčíka z raja pre surfistov, na kúpalisko pri Bratislave. To sme urobili, keď sem dokvitol druhý krát. Pochybovačne prechádzal očami z jedného natrieskaného bazéna k druhému. A nezdali sa mu ani slipové plavky drvivej väčšiny návštevníkov mužského pohlavia. „Sooo banana“ provokoval.Od detstva skáčeme do ľadového plaveckého bazéna a potom posedíme v horúcom, uvoľníme svaly a tak. Keď zbadal, že ideme do vaničky plnej starých ľudí vyškierajúcich sa na slnku s barlami pri múriku, zastavil. Zakričali sme mu, že je to zdravé. Zatváril sa zmätene a povedal: „Niekto vás strašne škaredo oklamal.“ Z tatranských hotelov prišiel s báječnou myšlienkou:„Mona, už viem prečo ste všetci naštvaní! Môžu za to vankúše! Investujte do kvalitných vankúšov, Slováci sa dobre vyspia, budú sa viac usmievať a všetko bude oukej! Kupujte dobré vankúše a Tatry vyhrajú kandidatúru na olympijské hry!“Pri rugby zápasoch si s kamarátmi nakúpi sušené mäso Bilton a v prestávkach im opisuje túry, skanzeny, krásne baby a vysvietené cintoríny. O huspenine a kúpalisku taktne mlčí. Aspoň tak tvrdí.