Máte deväť rokov a v jame nájdete mŕtve dieťa. Čo urobíte?

Mimoriadne horúci rok 1978. Malá dedina, skôr osada na chudobnom juhu Talianska. Všadeprítomné cvrčky a noci, keď sa kvôli teplu nedá spať. Obilie spálené slnkom a prach v ústach. Deti zabíjajú čas pred domom s loptou pri nohách. Dospelí kvôli páľave vôbec nevychádzajú von. Hlavným hrdinom je deväťročný chlapec menom Michelle. Jedného dňa sa decká rozhodli, že vylezú na pahorok. Kto dorazí posledný, bude potrestaný. Tučibomba Barbara funela ako prasa, ale Michelle sa kvôli svojej malej uplakanej sestre zdržiaval a prehral. Šéf partie Lebeňa však rozhodol, že trest bude mať Barbara. Minule ukázala cecky, teraz musí šušku. V poslednej chvíli to Michelle zobral na seba a Barbare zachránil kožu. A tak musel prebádať starý dom na kopci, netušiac, že rozpadajúca sa búda skrýva strašné tajomstvo. V jame našiel mŕtve dieťa. Talianskemu autorovi sa podarilo nabúrať do detskej mysle tak, že mu čitateľ uverí. Bravúrne vybičoval napätie v knihe práve tým, že na dianie okolo seba sa díva naivným detským pohľadom. To deväťročné chlapčisko má strhujúci štýl. Svoj bizarný príbeh vyrozprával fascinovane. Strohé vety mi nedovolili knihu odložiť. Dôkaz, že v jednoduchosti je krása. Spisovateľ nám umožní nazrieť do sveta detí. Často na ne totiž zabúdame. Tak, ako na ne zabudli aj dospelí v príbehu, ktorý sa začal hrozným objavením v jame. Kniha „Ja sa nebojím“ sa dočkala mnohých ocenení aj úspešného filmového spracovania.