Nemohol mi podať ruku, lebo leštil kľučky. Priateľka sa ku mne naklonila a šepla:
„Nehnevaj sa, ale inak je úžasný.“
Posunula predo mňa jednohubky s cesnakovou nátierkou, vedela, že mi nepríjemnú situáciu u nich v byte na ôsmom poschodí pomôžu preklenúť.
O tom, aký v skutočnosti jej priateľ bol, som sa presvedčila o niekoľko mesiacov neskôr, keď som s oboma absolvovala dovolenku v prenajatom apartmáne. Šokovalo ma, že polovicu jeho kufra zaberali čistiace prostriedky. Pustil sa do upratovania hneď, ako sme vošli do čistého príbytku. Televízor vytiahol zo zásuvky a vlhčenými obrúskami začal utierať najskôr káble a potom monitor. Neveriacky som ho sledovala.
„Všade je prach, nemysli si,“ zareagoval na môj prekvapený pohľad.
Podišla som k balkónu. Kamarátka, nainfikovaná partnerovou poriadkumilovnosťou, naň vyliala kýbeľ vody, kľakla si na kolená a kefou čistila dlažbu.
„Haló, aj u váš prší?“ vykrikovali ľudia zdola.
Veselá partia pod nami sa nesťažovala, bola v dobre nálade. Dovolenkári cinkali pohármi a otvárali fľaše. Priateľka neprestávala drhnúť zem i napriek tomu, že sa jej uvoľnil pramienok vlasov a padal jej do očí. Nemohla som sa na to dívať, vybrala som sa prebádať talianske uličky a dať si niekde poriadny drink.
Bola to prvá a posledná dovolenka, ktorú som s nimi absolvovala.
O nejaký čas som sa nechala nahovoriť na ďalšiu návštevu u nich doma. Kamarátka oslavovala narodeniny, nechcela som ju uraziť. Otvorila mi s úsmevom:
„No poď, už čakáme len na Teba.“
Vtom zdvihla ruku a zastavila ma.
„Môžeš sa vyzuť?“
„Tu vonku?“
„Obuv už nechávame pred dverami, aby sa dnu nenanosila špina, chápeš.“
Pri stene bolo niekoľko párov topánok. Svoje nové tenisky som neochotne položila k nim.
Truľo počas oslavy zapol vysávač. Vraj sme pri jedení chlebíčkov trochu natrúsili, ale nedajme sa vyrušovať, on to raz-dva povysáva. Stíchli sme, vysávač bol hlučný, nechceli sme sa prekrikovať. Pod stolom sme nadvihli nohy a čakali, kedy skončí.
To ešte nebol vrchol večera.
Niekto mi ukradol tenisky. Tu už prestávala všetka sranda, bola som znechutená. Zlodej sa ulakomil len na moju obuv, ostatní hostia si svoje topánky našli tam, kde ich položili. Kamarátka mi darovala svoje tenisky a tvrdila, že jej je to nesmierne ľúto. Vzala som si ich a odišla bez rozlúčky. Kráčala som domov v starých, vychodených botách a zaprisahala sa, že tých dvoch už nikdy nenavštívim.
