Hej, Mesto Zázrakov. Tak pozerám zázračnými očami. Fontány žblnkocú. Kaviarničky sa prebúdzajú. Roboši na stavbe pijú svoju rannú kávu. Taxikári parkujú nablýskané tátoše pripravené odviezť oblekových cudzincov. Baba v šľapkách predomnou švitorí do mobilu. Na lavičkách sa slastne naťahujú bezdomovci. Trafikárka predala prvú Evu a jedenáste Malborky. Holuby sa rozpŕchli na všetky strany. Dobrovoľníci zakotvení vo verejnoprospešných prácach polievajú kvetinky a vyprázdňujú koše. Motá sa mi pod nohy prvá grupa turistov. Z Mekáča vyliezajú manažéri s teplou jablkovou šatôčkou. Zvony sa rozliehajú po slnečnom námestí. Práve odbilo deväť. Áno, aj to naše mesto môže byť Mestom Zázrakov.
Mesto Zázrakov
Dnes ráno som cestovala v horúcej staručkej 70-tke. Takmer poloprázdna s otvorenými oknami. Ja, babky, občas sa mihol nejaký prázdninujúci študent. Červená. Na chvíľu som odlepila oči od knihy a zadívala sa na bilboard tesne vedľa autobusu. Plagát a na ňom nápis Mesto Zázrakov.