Naše letušky

„Pani! Nemôžete teraz vstávať! Sme pripravení na štart!“ vykríkla letuška v čase, keď už sedela pripútaná na sedadle a robila to, čo predpisujú pravidlá. V duchu si opakovala pokyny pri evakuácii lietadla.„Už dvadsať minút čakám! Nebudem dlhšie!“ Štíhle klbko nervov v zrelom veku vyletelo zo sedačky, treslo dverami a zmizlo v kabínke WC skôr, než mohla letuška zakročiť. Tá sa zhlboka nadýchla a nevedomky si hrýzla spodnú peru. Okamžite volala do kokpitu. Kokpit, každú chvíľu čakajúci na povolenie k štartu, musel upovedomiť vežu, že lietadlo nie je pripravené k odletu.Naveľa pani vyšla von. Ale vôbec nevyzerala, že by si uľavila. Podráždená a nadutá pochodovala k svojmu miestu. Letuška opäť zavolala do kokpitu. „Sme ready!“ hlesla do slúchadla. Kapitán kontaktoval vežu a o malú chvíľu mašina skutočne začala rolovať. Letuška si vydýchla. Ďakovala Bohu, že sa toto nestalo na rušnom letisku. Ak by tam zmeškali štart, museli by na ďalšie povolenie čakať hodnú chvíľu, a to by cestujúcim určite znepríjemnilo let.Letušky ukrajovali zo svojho spánku, aby nás ráno o pol štvrtej mohli pri dverách lietadla, nakrémované a navoňané, veselo pozdraviť. Naštudované, vyškolené, pripravené. To, že mali zničený biorytmus, maskovali parádne. Hlúposť šarmantne prekročili, nevedomosť odpúšťali. Dodávali odvahu vystrašeným mamičkám, ktoré nedokázali utíšiť svoje vrieskajúce bábätká. Zrážali teplotu a kriesili neborákov na omdletie. Gúľali očami, keď zbadali osemročné dievčatko zúfalo sediace medzi rodičmi alkoholikmi na lete do Turecka. Slovenské letušky, tak ako lastovičky, sa nám vrátia až na jar. Upravené, narúžované, vyzbrojené konskou dávkou trpezlivosti. Aby na palube lietadla opäť vyhoveli nevyspytateľným pasažierom, ktorí sa na ne tešia už teraz!