Nevydarená dovolenka

Zapínam hudbu, ktorou mi tam Indiáni pri parku opantali dušu, naťukám heslo na monitor a púšťam dnu tieň sviežich nočných hviezd z oblohy. A rekapitulujem...Keď v egyptskom Sharme buchli bomby na rade sme boli my. Okolie neúnavne skandovalo „zrušte to zrušte to“, v cestovkách buchli zas lastminity, napratali sme teda auto a hor sa na BALATON. Destinácia nášho mládi. V Gyori určite ochutnajte chlebisko zapečený s hríbmi v obchoďáku na štvrtom poschodí. Dve hodiny odtiaľ uvidíte jagavé európske veľkojazero. Starý apartmán (ale luxusná kúpeľňa!) a vankúše napchané perím. To sa nepáčilo nosom, maratón kýchania odštartovali na druhý deň. A už fičíme - promenáda, kačice, veľký park, rovnaké butiky, dobré žrádlo, pláže, hojdačky, kopec ľudí...a sedíme na pontóne pri západe slnka. A z vody vytŕčajú hlavy malé úlisné hady. Jeden, dva, tri už ich nerátame. To v tomto sa mám kúpať!?Druhý deň, množstvo ľudí, voda žbrndovitá, trčia z nej rastliny, žiadny atraktívni hnedí Maďari. Ešteže je na izbe HBO a VIVA...Tretí deň sa rozpršalo, rozblýskalo, rozhrmelo. Je zima, voda až po členky. Výlet loďou nám nevyšiel. Teda vyšiel, ale celý deň sme mrzli, chodili a strácali čas. Reštika, kávy, pivá, drinky a furt nič. Štvrtý deň. Stále fúka, mrholí, občas spŕchne. Neskorý lenivý obed, krátky výlet do kopcov na starobylú dedinu. Večer zabitý.Piaty deň balíme kufre...Ja krava som tých p仝 dní nebrala ako malý zázrak, ale omieľala som iba o hroznom výlete. Veď sestru nevidím celý rok. Dokáže zapliesť klebetu, zážitok, názor, vtip a radu do jedného hrubého vrkoča. Bratranec žije v cudzine už dva roky. Chodí domov málo. Na nič sa nehrá. Je stále ten istý cooler, ktorý si rád vypočuje klepy z domova, vypije pár pekných pív, zobúdza sa neskoro a má trefné poznámky. Sesternica tiež veľa rozpráva. Je zlatá keď sa rozčuľuje, je zlatá keď sa pýta, keď nás presviedča, keď sa ráno mračí. Štvorka z detských čias. Vrátili sme sa sp䝻. Tento krát bez rodičov a s peniazmi vo vačku. Vieme sa hádať. Máme rovnakých známych, rovnakú krv a rovnaký rehot. Ani jeden nezostáva nepochopený. Dlho do noci sme sa smiali každý zo svojej postele. Ráno vstali bez pozdravu. Dovalili sa do drogérie a predavačky nás nespustili z očí, mysleli si, že sme hlučné ruské cigánky. Zmokli, výskali na kolotoči, zhltli langoše a kúpili zošúverené hranolky. Rátali tie prekliate hady, koktali pred čašníkmi, žasli nad tým starým, strapatým. S roztopenou zmrzlinou sme utekali za nemeckým lúzerom, ktorý sa nám stratil v dave. Ošpliechal nás dažďovým blatom a chceli sme sa pomstiť! Skúšali sme vety v maďarčine medzi sebou a potom na ostro pri pokladni. Ohovárali smoliarov a hľadali krásavcov. Vymieňali si taniere s obedom a slamkou chutnali miešané drinky toho druhého. Trieskali dverami na aute. V noci nemal kto zhasnúť telku. Vášnivo sme rozoberali deti, zodpovednosť a novú frajerku Toma Cruisa. Pri grilovaných dobrotách napäto počúvali Liviinu story s medovníkom. Pri kláštore na kopci nám takmer odfúklo mozog. V reštike na grécky spôsob sme hádzali do foťáka grimasy. Líva kradla kukuricu, Mišo ticho exoval Vilmušku, Era maďarsky flirtovala a ja som rozprávala zo sna. S Rakúšanmi sme vo Vile Ilonke lámali nemčinu. Hojdali sme sa na rozbúrenom Balatone, plakali pri filme o dementnom Radiovi. Nakoniec sme sa neožrali. Zrátali sme posledné drobné a kúpili si čerešňové Haribo. ...ale do kelu, veď dovolenka bola VYDARENÁ!