V pondelok sa menia aj spoje a náš klasický autobus vymenia za dlhočiznú karosu. A problém je na svete. Ona nevie čo si počať. Ak to bude stará karosa - peklo. Ak to bude tá nová - pán Božko sa zľutoval. Na tú vylezie. Na tú starú už nie. Minule takto v Petržalke musela nechať odísť dva autobusy. Schody sú vysoko, čo si počne? Musí chodiť pre lieky a na návštevy. Bola taká milá. Huba jej mlela a srdiečko stonalo. So segrou sme sa bleskovo rozlúčili a utekali do pizzerie. Tam som na ňu akosi zabudla. Pospájali sme stoly a sebranka je pokope. Samí fajn kamoši, ktorí ľúbia zabiť nedeľu pri pive a syrovej pizzi. Kým nám ju doniesli, dozvedela som sa, že dvaja z grupy mali nedávno ťažkú operáciu. Sú v pohode, ale vonku ešte nelabzujú.Zvečerilo sa, sadá chlad, no hotová jeseň. Práve ma napadlo, že ráno na omši sa čosi zmenilo. Ten pán, čo vždy tak hrdo a vystreto kráčal k oltáru, mal dnes paličku a pomaly kríval. Ako huby po daždi sa mi vynorili ďalšie otázky. Malý Vladko má problémy so srdiečkom? Drahuša potratila? Jakubovi zomrela mama? Nemali tí dvaja veľké bolesti po operácii? A mňa rozladí šéf a prázdny téglik od šampónu... Vo svete je tisíc závažnejších vecí ako moja smola. Zajtra pôjdem pozrieť Vladka. Dvom pozašívaným a Drahuše pošlem peknú mäkkú smsku. A Jakuba pozvem na kávu. Ale čo urobím s babkinou susedou? Nemôžte nám, páni z MHD, poslať iba nové karosy???
Nové karosy = bezproblémový život
Dnes nám babka uvarila kukuricu, chrúmali sme ju vonku, ešte sa dalo, pršalo iba doobeda. Kristína nám už zúrivo smskovala pred novým podnikom, kde sme mali spicha. Bolo treba rýchlo sa rozlúčiť. Babka nás odprevadila k bráne a tam k nám dokrívala suseda. No zbohom, už sa neodlepíme. Ukecaná, šťavnatá, trochu uťahaná babizňa spustila sprchu otázok, komentárov a spomienok. Smiali sme sa, vysvetľovali aj doťahovali. Piaty september som si spájala iba s Vyvolenými a prehustenými ulicami prváčikov a šoférujúcich mamičiek. Babkina suseda ma však vytrhla zo sna.