Ostal tam schúlený a hluk brzdiacich motorov mu znel v ušiach tak silno, že sa nakoniec roztrieštil na milión kúskov a pohltili ho halucinácie. Vedel, že toto je koniec. Tvár zaboril do mokrého štrku a telo mu zalial studený betón.A práve vtedy prišiel jeho najlepší kamarát. Minútu pred smrťou. Krok od priepasti. Meter od rakvy. Vytiahol ho z ohňa. Silno mu stisol ruku a potiahol. Už horel, ale ešte žil. Zachránil ho.Jeho najlepší kamarát bol premočený do nitky, zdvihol ho z cesty a na rukách odniesol k sebe domov. Pripravil mu posteľ a uvaril bylinkový čaj. Nič nevravel, nič nechcel, nič sa nepýtal. Jeho dom voňal teplom. Drevo bolo nasiaknuté pokojom tisícročných starcov, ktorí nikdy nezostarnú. Nalial mu do šálky horúci nápoj a vložil mu ju do skrehnutých rúk. Z jeho očí už nekvapkal dážď ale slzy. Prežil.Jeho najlepší kamarát ho naučil znova dýchať. Vytrhol ho z pazúrov smrti. V tom skromnom dome s vŕzgajúcou terasou sa ešte raz učil rozprávať, jesť a spať. Z lavičky na verande spolu hľadievali do diaľok. Sledovali let vrán, veľký voz a zapadajúce slnko. Len tak, bez slova. Každým výdychom silnel. Už sa vedel postaviť na nohy a po troch dňoch prvý krát prehovoril.Jeho najlepší kamarát však celý čas mlčal. Iba počúval a hľadel mu do očí. Bol tam s ním. Hľadal s ním cestu späť a podával mu uterák, keď si ráno umyl tvár. Odložil po ňom riad a uvoľnil mu miesto na schodoch. Sedávali tam spolu dlhočizné rána. Rozžeravené lúče sa postupne menili na šteklivé a po pár mesiacoch na ľadové. Všetko pokryl mráz a biely povlak sa usadil aj na zábradlí. V kozube praskal oheň a jemu svietili oči. V zime sa do nich konečne vrátil jas a iskra. Je čas dožuť posledné sústo.Jeho najlepší kamarát ho vyprevadil na križovatku, počkal s ním na zelenú a pustil mu ruku. Poslal ho robiť všetko novým. A on vedel, že to dokáže. Možno sa ešte niekoľkokrát vráti polomŕtvy späť do domu, kde ho znova vzkriesili, ale nakoniec to dokáže. Vďaka svojmu najlepšiemu kamarátovi prekročí svoj tieň. S ním to dokáže.Venované najlepšiemu kamarátovi.
Prekročiť svoj tieň
V hustom daždi ležal na kraji diaľnice ako zmoknuté vrece vypadnuté z okoloidúceho nákladiaku. Autá prskali a kamióny odfukovali kúdoly špiny rovno do jeho vlasov. Vnútorný hlas mu šepkal: "Vstaň, prekroč svoj tieň a rob všetko novým". Nevládal.