Prekročiť svoj tieň

V hustom daždi ležal na kraji diaľnice ako zmoknuté vrece vypadnuté z okoloidúceho nákladiaku. Autá prskali a kamióny odfukovali kúdoly špiny rovno do jeho vlasov. Vnútorný hlas mu šepkal: "Vstaň, prekroč svoj tieň a rob všetko novým". Nevládal.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Ostal tam schúlený a hluk brzdiacich motorov mu znel v ušiach tak silno, že sa nakoniec roztrieštil na milión kúskov a pohltili ho halucinácie. Vedel, že toto je koniec. Tvár zaboril do mokrého štrku a telo mu zalial studený betón.A práve vtedy prišiel jeho najlepší kamarát. Minútu pred smrťou. Krok od priepasti. Meter od rakvy. Vytiahol ho z ohňa. Silno mu stisol ruku a potiahol. Už horel, ale ešte žil. Zachránil ho.Jeho najlepší kamarát bol premočený do nitky, zdvihol ho z cesty a na rukách odniesol k sebe domov. Pripravil mu posteľ a uvaril bylinkový čaj. Nič nevravel, nič nechcel, nič sa nepýtal. Jeho dom voňal teplom. Drevo bolo nasiaknuté pokojom tisícročných starcov, ktorí nikdy nezostarnú. Nalial mu do šálky horúci nápoj a vložil mu ju do skrehnutých rúk. Z jeho očí už nekvapkal dážď ale slzy. Prežil.Jeho najlepší kamarát ho naučil znova dýchať. Vytrhol ho z pazúrov smrti. V tom skromnom dome s vŕzgajúcou terasou sa ešte raz učil rozprávať, jesť a spať. Z lavičky na verande spolu hľadievali do diaľok. Sledovali let vrán, veľký voz a zapadajúce slnko. Len tak, bez slova. Každým výdychom silnel. Už sa vedel postaviť na nohy a po troch dňoch prvý krát prehovoril.Jeho najlepší kamarát však celý čas mlčal. Iba počúval a hľadel mu do očí. Bol tam s ním. Hľadal s ním cestu späť a podával mu uterák, keď si ráno umyl tvár. Odložil po ňom riad a uvoľnil mu miesto na schodoch. Sedávali tam spolu dlhočizné rána. Rozžeravené lúče sa postupne menili na šteklivé a po pár mesiacoch na ľadové. Všetko pokryl mráz a biely povlak sa usadil aj na zábradlí. V kozube praskal oheň a jemu svietili oči. V zime sa do nich konečne vrátil jas a iskra. Je čas dožuť posledné sústo.Jeho najlepší kamarát ho vyprevadil na križovatku, počkal s ním na zelenú a pustil mu ruku. Poslal ho robiť všetko novým. A on vedel, že to dokáže. Možno sa ešte niekoľkokrát vráti polomŕtvy späť do domu, kde ho znova vzkriesili, ale nakoniec to dokáže. Vďaka svojmu najlepšiemu kamarátovi prekročí svoj tieň. S ním to dokáže.Venované najlepšiemu kamarátovi.

Monika Nagyova

Monika Nagyova

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  299
  •  | 
  • Páči sa:  3 288x

Autorka románu Sídlisko, moderátorka literárnych besied a podcastu Knižná revue Zoznam autorových rubrík:  Úprimné pozdravy z BratislavyZo života vo firme snovDenník starej dievkyO pocitoch smrteľníkaShowbiznis je drinaČo je "in"Pribalím vás do kufra

Prémioví blogeri

Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

141 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,072 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

765 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu