Absolvovala masérsky kurz a prenajala si malý byt len desať krokov od Modrého kostolíka. Darilo sa jej, mala čoraz viac klientov. Volali ju „Masérka z Modrého kostolíka“. Objednávok jej pribúdalo a ona nedokázala povedať nie, neraz pracovala až do neskorého večera. Starala sa o ostatné chrbty, kým svoj vlastný chrbát mala boľavý a šiju stuhnutú. Raz to medzi rečou spomenula klientke, ktorú práve masírovala a ona jej pod rukami začala vzlykať.
„Čo sa stalo?“ spýtala sa masérka vyľakane.
„Pripomenuli ste mi seba. Veď viete, že som párová terapeutka, avšak vlastný vzťah mám v troskách. Predstavte si, zavolali ma do televízie ako odborníčku na partnerské vzťahy. Mudrovala som v tom ich štúdiu, zahanbená sama pred sebou.“
Masérka mlčala, pretože nevedela, čo má povedať.
„Nenachádzam v sebe už žiadnu silu,“ zdôverila sa klientka.
Potom sa jej zlomil hlas a masérka počkala, kým sa upokojí. Následne jej do pokožky vmasírovala esenciálny olej s vôňou levandule.
Večer mala ešte jednu klientku na reflexnú masáž chodidiel. Pri platení jej podala do rúk útlu knižku.
„Prečítajte si ju, je moja. Možno Vám trochu spestrí dlhú zimu.“
Masérka v nej prekvapene listovala.
„Nevedela som, že ste aj poetka.“
„Áno,“ usmiala sa klientka smutne. „Poetka, ktorú nikto nečíta. Vydala som si ju na vlastné náklady a ponúkam ju známym.“
Masérka zhasla svetlá a kým zatvárala byt, myslela na vyhorenú psychologičku a stroskotanú poetku. Natoľko ich poznala, aby vedela, že skutočnou príčinou ich trápenia nie sú problémy v manželstve ani málo čitateľov. Tak ako ony, aj masérka bola po štyridsiatke a rozumela ich žiaľu, o ktorom toľko iných žien nemalo ani potuchy.
Zbadala, že na Modrom kostolíku boli pootvorené dvere. Vošla dnu a sadla si do lavice. Pri oltári bola rozložená slama, na ktorej bola položená kolíska. Gule na stromčeku, stojacom obďaleč, svietili na modro a vrhali na kolísku magické svetlo. Masérka privrela oči, sklonila hlavu a tvár si schovala do dlaní. Bezdetnosť bola aj jej prekliatím.
