Je horúco, neklimatizovaný autobus uviazol v dopravnom kolapse, a to mi umožní sledovať scénku z prostredia naničhodníkov a spodiny spoločnosti. Radodajka v gaťkách klope na dvere kamióna. Keby mohla, vlezie tam oknom. Kunčaft neotvára, fúkne si teda do ofiny a oprie sa o koleso. Z kabelky vyloví nanuk. Líže. Klope. Zvrhlík neodpovedá. Nanuk jej steká po prstoch, má z neho zababrané ruky, lízanie zrýchli. Stojí tam dosť dlho. Asi tuší, že o chvíľu sa dvere otvoria. A naozaj. Dvere na kamióne povolia a zjaví sa v nich ctiteľ polonahej bludičky. Pretiera si oči a neochotne ju pozdraví. Už sa videli. Prezradí ich reč tela. Nevrlý nápadník má za kormidlom zastrčené vytekajúce brucho, daň za sedavé zamestnanie. Tvári sa otrávene, nemá chuť sa naťahovať.
Použitá slečna naopak. Vytuší príležitostnú fušku a neváha použiť všetky dostupné zbrane. Usmieva sa, šermuje s paličkou od nanuku, pridáva na intenzite slov. O chvíľu ich už zo seba chrlí. Tvárou jej nečakane prejde tieň. Mračí sa. Hnevá ju stoický prístup obete. Akú našiel, takú má! Čo chce viac? Píli mu uši, zalieča sa. Korisť dumá, šúcha si obrúčku o prst, nevie sa rozhodnúť. Nakoniec sa podvolí.
Lovkyňa osamelých cestných vlkov nadšene obehne nákladné auto a sadá si na miesto spolujazdca. Zatiahnu záves, kabína sa ponorí do tmy. Prasačinky, ktoré stvárajú na sedadle, už my, prívrženci MHD, nevidíme napriek tomu, že autobus vytrvalo stojí v spaľujúcej zápche.
Mnohí cestujúci sklamane cmukajú, že dráma nakoniec skončila v prospech neresti. Pohoršujú sa nad ľahkým, svižným krokom devy a nad šoférom neverníkom, ktorý neodolal vykúkajúcim prsiam a lepkavým smotanovým perám od nanuku.
Tak teraz neviem. Hriešna dvojica v provizórnom príbytku velebiaca kult tela alebo poctivci s cvaknutým lístkom, kúpajúci sa vo vlastnej šťave. Koho viac ľutovať?
