Realita vs. Instagram: Na uliciach špaty a pupkáči, v mobiloch bohyne a krásavci

V divadle, na sedadle predo mnou sedí žena. Má dlhý nos a špicatú bradu. Nedíva sa na scénu, ale na muža vedľa seba.

Realita vs. Instagram: Na uliciach špaty a pupkáči, v mobiloch bohyne a krásavci
Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)

Vychudnutú tvár neustále obracia k partnerovi a počas predstavenia ho niekoľkokrát pohladí po hlave. Cez rám svojich hrubých okuliarov sa na neho pozrie ukradomky a potom zas úplne okato, akoby sama neverila tomu, že ten chlap patrí k nej. Muž sa za ten čas vôbec nepohne, neviem, ako vyzerá, hoci lebku má súmernú a uši mu neodstávajú.  

Oboch uvidím počas prestávky v rade na pagáče. Prekvapí ma, akú má muž peknú tvár. Trojdňové strnisko mu pridáva na príťažlivosti. Neatraktívna partnerka z neho nespúšťa oči ani teraz. Hľadí na neho ako na zjavenie. Mám chuť sa jej opýtať, ako sa jej podarilo klofnúť takého fešáka. Súdiac však podľa nadšenia, ktoré v nej mužova prítomnosť vyvoláva, obávam sa, že by mala pre mňa iba jedinú odpoveď: „Sama neviem!“
Po skončení predstavenia ju zazriem v tlačenici pred šatňou. Vezme si od šatniarky kabát a nasúka sa doň. Krásavec ju čaká obďaleč, prišiel iba v saku. Ruka v ruke vychádzajú z divadla. Chvíľu sa za nimi dívam. On povie niečo vtipné a ona sa rozchichoce.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Toľkokrát som premýšľala nad krásou, že už neviem, čo je pekné. Stačí ísť na Instagram a priam cítim, ako sa pri lúskaní príspevkov mením na šedú myš, lebo v porovnaní s bohyňami v mojom mobile ňou som. Potom vyjdem do ulíc a tam je úplne iný príbeh. Krívajúce ženy, ovešané taškami, zrobené v tvárach. Neforemné dievčatá v nemožných širokých nohaviciach a vlasmi riedkymi a splihnutými ako slíže. Pupkatí muži, klopiaci zrak a chlapci, ktorí nedokážu skryť svoje tiky. Neustále krčia nosmi, alebo v krátkych sekaných pohyboch dvíhajú ramená. A potom je tu staroba. Na chodníkoch sú pomalí, nemotorní a zmätení ľudia. Ich zhrbené telá, sú podopierané palicami, ktoré zvierajú zvráskavenými rukami bez pigmentu. Pripomínajú mi, kam smerujem. Radšej od nich odvrátim pohľad, akoby som sa tým mohla vyvarovať momentu, ktorý neodvratne prichádza. Raz ma bude bolieť každý krok a možno netrafím domov.   

SkryťVypnúť reklamu

Krása je neviditeľná a v mori dokonalých instagramových záberov, svietiacich na displeji môjho telefónu si to musím z času na čas pripomínať. Naposledy mi to pripomenul ten muž z divadla. On vedel, že to, čo je pekné, sa nedá uvidieť hneď. Fešák z hľadiska si veľmi dobre uvedomoval, koho má vedľa seba. V žene s dlhým nosom a špicatou bradou odhalil skutočnú krásu. To jeho som sa mala opýtať, ako sa mu to podarilo.

SkryťVypnúť reklamu

 

Monika Nagyova

Monika Nagyova

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  273
  •  | 
  • Páči sa:  734x

Autorka románu Sídlisko, moderátorka knižných besied Zoznam autorových rubrík:  Úprimné pozdravy z BratislavyZo života vo firme snovDenník starej dievkyO pocitoch smrteľníkaShowbiznis je drinaČo je "in"Pribalím vás do kufra

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu