Netrpezlivá pani predo mnou prešľapuje, má ťažký košík, rada by ho už položila na pult. Zbadá SBS-kára a kývne mu. Gestami mu všemožne naznačuje, či môže ísť k nemu s nákupom. SBS-kár sa schuti zasmeje a zdvihne sa zo stoličky. Mieri k nám s časopisom v ruke.
„Pani, tu máte“, bodne prstom na titulnú stranu.
Na farebnej obálke sú štyria mäsití muži. Stoja pred jachtami a bafkajú cigary. Laloky pod bradou dávajú tušiť, že sa nemajú zle.
„Toto sú najbohatší Slováci. Dovolili ste im vykradnúť republiku, tak teraz stojte v rade.“
„Prepáčte, ja som si myslela, že ste pokladník“, rýchlo sa ospravedlní nakupujúca.
SBS-kár vybuchne od smiechu.
„Pozrite sa na nich“, ukáže na troch kmitajúcich pokladníkov. „Čo som debil? Ja a pokladník! Pani, viete koľko zarábajú? 400 euro! Sú v robote do večera, cez víkendy a keď je inventúra tak aj v noci. Nemajú čas ani piť. Pani, všetci ušli. Ostali len títo traja.“
Pokladníci sú ako v úli, vysmädnutí neúnavne blokujú. Z uší sa im parí, chvejú sa, cítia vibrácie nespokojných zákazníkov.
SBS-kár je vo švungu:
„Je to vaša vina! Nechali ste si rozkradnúť štát, tak teraz čakajte! Pozrite sa ako pykáte pani, no len sa otočte.“
Obzriem sa aj ja. V nekonečnom rade stojí zástup zbedačených Slovákov. V tvárach sa im odráža krivda, zlosť a utrpenie.
„Ja som túto krajinu nenechal ožobráčiť“, ozve sa SBS-kár. „Nie som Slovák, som cigán a nehanbím sa za to!“
Na jazyku ma páli otázka, či jeho menšina tiež nepridala vrásky zlynčovaným Slovákom, ale čuším. Je okúzľujúco provokatívny. Okrem toho, hrdý Róm mi zázračne ukrajuje z času. Ani sa nenazdám a pani predo mnou sa už hotuje vykladať nákup. SBS-kár sa s bulvárnym plátkom pod pazuchou odoberie tam, odkiaľ prišiel.
Berúc do úvahy fakty, ktoré strážca zlodejov tak nekompromisne vylíčil, podídem ku kase. Som rozpačitá. Vlastníkom jácht som dovolila vydrancovať túto zem a pán, ktorý mi účtuje kakaové rezy drie za pár eur. Môžem urobiť aspoň niečo na záchranu jedného z posledných mušketierov?
Môžem. Pozdravím, usmejem sa a poďakujem.
