Tesco teta

Anke bzučí v hlave a ťahá jej na kríže. Roj zákazníkov sa zväčšuje, tovaru pribúda, reproduktor chrlí oznamy. Muž ju potľapká, chce iba cigarety, žena s igelitkou jej ukazuje nákup z iného obchodu. Kolegyňa jej kričí, či nevie aký je kód na cereálnu kaiserku, žobrák ju žiada zameniť mince. Pani s bordovými vlasmi fŕka, vraj na šošovicu je akcia, prečo to načítalo pôvodnú cenu? Anka snívala o bielych šatách, roztomilých chlapčekoch a harmonickej rodine. To posledné jej nevyšlo. Na Riška a Romanka je sama. Dnes blokuje už dvanásty deň za sebou. V sobotu mali inventúru, potiahla šestnástku. Na výplatnej páske si Anka nájde 480 eur. Riškovi sľúbila, že mu doloží na vodičák a Romankovi posledný januárový deň kúpi kabát. Vtedy vrcholia výpredaje. Štedrý večer odbili iba pri rybe, Rozborilovi a zabalených papučiach. Bol to Ankin nápad, urobiť si Vianoce v januári. Ušetria, tak čo. Clubcard? Clubcard? Anka túto formulku ich vernostného programu hovorí aj zo sna. Pracuje tu už tak dlho, že na ulici občas počuje ako smerom k nej utrúsia Tesco teta. Z pekárne dovážajú stále nové druhy pečiva. Kto si má pamätať všetky kódy? Stiahne si sveter na kríže, dátum spotreby Ankinej chrbtice sa nebezpečne blíži.Slováci vykladajú na pás mlieko, cesnak z Číny a polkilovú zmrazenú frustráciu. Prstami nervózne bubnujú na košíky, nie je im po vôli čakať v rade. Fúzatý pán nemotorne loví centy hlboko v peňaženke, Anka si rýchlo odštipne zo sezamovej pletenky, schovanej pod pokladňou. Aj Ankin pohár sa občas naplní. Vtedy kope ako elektrina. Nenávidí hľadať na tovare číselný kód a neznesie zákazníkov. Večer potom skrúšene ráta koľkým ľuďom pokazila náladu. Sľúbi si, že to nabudúce ustojí, nech sa deje čokoľvek.