The Človek

Lepší trest Ti už naozaj nemohli dať. Že zrkadlo. Chudáčisko jeden s vráskami hlbšími ako je vrak Titaniku. Hltáš tragédie, sáčkové polievky a autobusárové nálady. A nemôžeš sa z toho vyzuť? Nie čo... Musíš sa tváriť, že všetko je OK. Ešte aj pred svokrou, keď Ti kvapká na ponožky rozkrájaný pomaranč. Ešte aj pred lekárom, keď Ti oznámi že treba operovať. Ešte aj pred šéfom, keď Ti odkáže - ďakujem a kľúče nechaj na stole. A doma sa zosypeš. Spievaš karaoke a najradšej by si strčil hlavu do piesku. To sa Ti tam naozaj chce byť? Očumovať róby na červenom koberčeku? Súťažiť o byt a plat a rodinu a šťastie a školu a úspech. Súťažiť o život so súkmeňovcami. Čo s tými pravidlami niečo nespravíš? Aj ten hrozný zvuk pri vŕtaní zubov...A vieš čo? Vlastne Ťa neľutujem! Jarka od susedov vravela, že jej známa pozná niekoho, kto je referoval aj iné veci! Vraj na špici lodi vykrikuješ že si kráľ sveta a vietor tancuje ako Ty pískaš! Máš tendenciu poskakovať po ulici. K šťastiu Ti stačí pokakaná plienka Tvojho dieťaťa a úsmev Tvojej matky. Je ti šumafuk, že si škaredý a starý! Si slepý keď si zaľúbený a slastne sa usmievaš na vyvesené úradné oznamy. Jarka bonzla, že jarný kyslík a horúcu čokoládu nevymeníš za nič. A že vieš byť aj silný. S radosťou pomáhaš stromom, zvieratám a ľuďom. Pri pene z kapučína drístaš s kamarátmi o stošesť. Smejete sa, organizujete vernisáže a milujete detičky. Divné... Čo si zač? Nechaj ten snowboard! Odpovedz na otázku! Neleť dole svahom, vysvetli mi to! Počuješ??...čert Ťa ber!