Thriller pokračuje

Práve prebieha Grammy Awards. Samé ligotavé róby, nablýskané smokingy a vplyvní sponzori. Vo vzduchu visí len jedno meno: Michael Jackson. Táto noc patrí jemu. Víťazí na všetkých frontoch. Vďaka skladbe We are the world berie všetky sošky. Dvadsaťsedem ročný idol povie pri preberaní cien iba jednu vetu: "Ďakujem a nezabudnite myslieť na deti, keď budete odtiaľto odchádzať." A zbehne po schodíkoch späť na svoje sedadlo. Všetci chcú kúsok z neho. Ľudia pri obrazovkách, moderátor aj tie dlhonohé gazely v prvej rade. Namiesto šálu majú okolo krku pravú líšku a na perách sýtočervený rúž. Každý ho chce roztrhať, pohladkať, zmačknúť. On uniká. V maskách, v klobúkoch, v slnečných okuliaroch, uniká za hradbou dobre stavaných tiel. Spáva štyri hodiny denne, zvyšok času trávi v štúdiu. Termín tlačí, vydavateľstvo tlačí a v neposlednom rade tlačia aj kontinenty. Svet čaká na jeho nový album Dangerous.Krátko na to vyrazí na turné. Štadión zaleje tma. Na siluetu dopadne svetlo. Klobúk narazený do čela, telo pripravené vybuchnúť. Na pódiu je nerozbitný, nedotknuteľný a nebezpečne svieži. Fenomén. Kto nezažije, neuverí.Paparazzi striehnu v korunách stromov. Premrznutí, vyhladovaní, netrpezliví. Umelec chaos zvláda, dáva rozhovory, natáča klipy, nemešká na kamerové skúšky ani na dohodnuté fotenia. Netuší, aký je to pocit, skočiť do trafiky po cigarety. Radšej nefajčí."Dušu nechávam vo svojej tvorbe. To ju urobí nesmrteľnou," hovorí novinárovi počas točenia dokumentu o jeho slávnom živote.Jedného dňa sa zobudí do príšerného dňa. Zradia ho. Dostane úder zozadu. Vzbúria sa. Ukrižuje ho celá planéta. Nekonečné výsluchy, putá na rukách, ponižujúca kontrola genitálií, pyžamový škandál, kariéra v troskách a všetci sme pri tom. Najväčšia honba na bieleho černocha v novodobých dejinách. Súd konečne vynesie verdikt a on môže opäť, ako orol, slobodne plachtiť po oblohe. Zdá sa, že spevák si vydýchol. Je to iba zdanie. Hviezda stratila veľa krvi, na tele má jazvy a krídla poriadne dolámané. Pred troma rokmi servery priniesli správu, že Kráľ dodýchal. Zem sa na chvíľu prestala točiť. Skolaboval internet. Vzrástol predaj všetkého, čo nieslo jeho meno. Ľudia si na poličky ukladali knihy, plagáty, cédečká a záznamy z vystúpení. CNN jeho megalomanskú verejnú rozlúčku vysielala nepretržite dvanásť hodín. Slzy sa postupne vysušili, tetovačky vybledli a vzlyky černošiek z Harlemu stíchli. Do kín zavítal hudobný film silného kalibru. Michael Jackson v teplákoch Ed Hardy, so žuvačkou v ústach počas generálky na posledné koncerty. Mnohí odchádzali z kinosál ohúrení. Bola by to neprekonateľná, brutálna show. Jeho pohyby zatienili najlepších svetových tanečníkov za jeho chrbtom. 50 rokov? Také tempo? Taká ľahkosť? Taká pokora? Pýtali sa diváci s prázdnou krabicou popcornu v ruke.Naďalej láme rekordy. Je všade. V piatok poobede ho počuť z áut, ktoré čakajú v dlhočizných predvíkendových zápchach. Michael Jackson spieva na stavbách, kúpaliskách, na umelo zasnežených svahoch. Vzdychá. Plače. Smeje sa. Rozčuľuje sa a dráždi. Ale hlavne žiada. Aby sme sa spamätali. Aby sme rozdali lásku a začali od toho, koho uvidíme v zrkadle. Len ozajstné pretrvá.Teta Marta, Michael Jackson bol ozajstný.