Tvoje novoročné predsavzatie

Ani ďalšiu noc nespíš. Buntošíš. Prechádzaš sa po dome. Otvoríš chladničku a dívaš sa do vysvietených poličiek. Otvoríš aj mrazák. Zrak Ti padne na zmrznuté žemle. Fúha! Vidíš mäkké kaiserky, natreté hrubou paštétou. V hrobovom tichu sa dívaš do mrazničky. Nos máš ľadový, dušu vyprahnutú, to Ti pekne začína rok! Zalezieš späť. Žena chrápe, rátaš ovečky. Po päťdesiat kusov ich dávaš do košiarov a potom začínaš od začiatku. Jedna huňatá, grilovaná, pečená, mladučká ovečka, dve ovečky...Ozajstná kríza príde na Troch Kráľov. Svokra ponúka čajové pečivo, ktoré jej od sviatkov zostalo. Motá sa v špajzi, až kým z nej nevyčaruje šunkové bagety. Žena pišťí, že Ty biele pečivo nemôžeš, musíš ten kotol zhodiť! Bola by predsa škoda prestať, keď si už začal! Najradšej by si jej dal jedno za ucho. Svokra sa na Teba súcitne usmeje. Vypýtaš si pohár minerálky. Si nevrlý, netrpezlivý a hladný. Dlhé zimné večery Ti nepomáhajú. Vyberieš sa do posilňovne. Nepatríš sem. Vieš to. Si celý nesvoj. Ani mašiny nevieš obsluhovať. Každý sa tu s každým pozná, vypotí čo treba, všetci smrdia a tvária sa šťastne. Pýtaš sa sám seba, čo tu robíš. Si už starý na takéto divadielko. Chýba Ti gauč a prítmie obývačky. V tejto chvíli netušíš, že o rok Ti bude pripadať divné do fitka nechodiť. Dáš si desať minút do kopca. Šliapeš, trpíš, nadávaš. Zdvihneš pár činiek a praceš sa kade ľahšie. Smrteľnú ranu dostaneš prvého februára, v rannej hmle, na ceste do práce. Trčíš v obrovských kolónach. Nevydržíš. Odbočíš k Bille. Zeleninu nemôžeš cítiť, regále s polystirenovými chlebíkmi zďaleka obchádzaš. Do sáčku si chvatne naberieš štyri mäkké oškvarkové pagáče a pizza rohlíky. Zbadáš parížsky šalát. Berieš aj ten. Pri pokladni hodíš do košíka hrozienkovú Margot v limitovanej edícii. Usmeješ sa. Prvýkrát v tomto roku. Kým prídeš do officu, hmla sa rozpustí. Tvoje novoročné predsavzatie tiež. Cez obed Ťa vytočí Miro z daňového. Nad táckami sa chváli, že prvé štyri kilá sú fuč a konečne sa cíti vo svojej koži."Normálne mám pocit, že vidím jasnejšie, počujem jasnejšie," bľaboce pri cézarovom šaláte. Máš ho na háku, máš pred sebou rozprávkový šniceľ a hranolky. Žuješ, masť Ti zvláčňuje pery, Tvoje telo zaplavujú hrejivé lúče. Dávno Ti nebolo tak dobre.Vyťahuješ pivo z chladničky. Tvoja strapatá manželka zvraští čelo. Čert ju ber! A predsavzatia tiež. Otvoríš plechovku a sadneš si k Paneláku.Líhaš si spokojný a vyrovnaný. Serieš na tesné nohavice a napasované košele. Prestaneš klopať na nebeskú bránu. Vidinu atletickej postavy z čias strednej školy spláchneš do záchoda. Jenom klid, mír a pokora. Konečne máš hlboký spánok. O šesť mesiacov ten kotol zhodíš a ani nebudeš vedieť ako. To je na živote najlepšie. To nevysvetlíš.