Rovnako ako hrdinky seriálu „Sex v meste“ aj ony sa bavili o mužoch a záležitostiach s nimi súvisiacich.
„Celú noc som sa nezastavila,“ sťažovala sa Samantha. „Ledva chodím.“
„Dobre ti je,“ zareagovala Carrie. „Ja som netrtkala už tri dni.“
Kamarátky sa na ňu udivene pozreli.
„Čo tak pozeráte?!“
„Ani si nefajčila?“ overovala si brunetka Charlotte.
„Ani to,“ odula sa Carrie.
„Kartou alebo v hotovosti?“ prerušila ich postaršia predavačka.
„V hotovosti, teta,“ odvetila Miranda. „Aj nám platia len cash.“
Priateľky sa na seba pozreli a rozosmiali sa. Odhalili pokazené zuby. Pokladníčka rátala drobné a chápavo sa pri tom usmievala.
„Viete, teta,“ vysvetľovala jej Miranda, „my sme strašne unavené. Potrebujeme cukor.“
Odchádzali za zvukov klopkajúcich podpätkov a s plnou náručou plechoviek Fanty i všakovakých keksíkov.
Neviem, kde raňajkovali, ja som ich zastihla až pri hygiene, ktorú vykonávali na cintoríne. Obkolesili vodovod s úžitkovou vodou, spod sukní si stiahli nohavičky a začali si umývať pohlavné orgány.
„Studená!“ zvolala Carrie.
Rovnako, ako herečka z kultového seriálu, aj ona mala blond vlasy.
„Nehulákaj a poriadne sa tam umy,“ dohovárala jej Samantha.
Veľkú plastovú fľašu od aviváže napustili vodou, a potom si vodu jedna druhej liali do dlaní, aby si osviežili aj tváre. Neskôr sa pustili do prania nohavičiek. Vydrhli ich pod tečúcou vodou, precízne ich vyžmýkali a rozložili na jednu z lavičiek medzi hrobmi. Kým schli, posadali si na trávu a zapálili si cigarety.
„Som tehotná,“ oznámila Charlotte a Mirande vzápätí zostal tabakový dym v ústach a rozkašľala sa.
„S kým?“ oborila sa na ňu Samantha.
„Nemáte žuvačku?“ ignorovala ju Charlotte.
„S kým??“ zopakovala Samantha zvýšeným hlasom.
„So Zolom,“ uškrnula sa Carrie, podávajúc kamarátke balík žuvačiek.
Ťarchavá hnedovláska zahasila cigaretu, vložila si žuvačku medzi zuby a demonštratívne ju prevracala v ústach.
„Ty nie si normálna!“ štekala Samantha. „Máš s ním už tri deti!“
„Daj mi pokoj!“ okríkla ju Charlotte. „Za to, že ty máš decko v base!“
„Aj ty budeš mať!“
„Ideme,“ zdvihla sa Miranda, aby zabránila vznikajúcej hádke, a možno sa jej zdalo nevhodné vyrušovať nebožtíkov svojimi starosťami.
Carrie podišla k rozloženým nohavičkám a dotkla sa ich bruškami prstov.
„Ešte sú vlhké,“ oznámila.
„Nevadí, strčme si ich do kabelky,“ navrhla Miranda. „Veď potom vyschnú.“
Aj tak učinili. Nohavičky si napchali do kabeliek a odkráčali z tichého, pokojného miesta do virvaru Bratislavy.
O pár dní neskôr som z auta zazrela Carrie. Bola noc, stála na kraji cesty a v dráždivej póze ponúkala svoje telo. Ktovie, či mala nohavičky na sebe alebo v kabelke. Tvárila sa nevrlo. V jej pozadí svietili veže, ktoré vyzerali ako mrakodrapy v New Yorku. Okolo odutej tváre jej poletovali vlasy, vozidlá okolo nej svišťali, nezastavovali. Prešla som popri nej a v spätnom zrkadle som sa na ňu pozrela ešte raz. Nebola to žiadna Carrie, ale Vlasta, tak ju oslovovali priateľky na cintoríne. A neboli to žiadne mrakodrapy v New Yorku, ale veže Slovnaftu. Aspoň ten muž, ktorý jej možno čoskoro zastaví, aspoň ten by mohol byť pán Božský.
