Zbytočne vymýšľam

Chcela by som byť na koncerte Robbieho Williamsa. Zasa zažiť ten skutočný sviatok show biznisu, keď muž pred vami rozblázni štadión odratými pesničkami a perličkami z obyčajného života depkujúcej celebrity. Tancujeme, spievame, tlačíme sa, kričíme a lietame mu pri ušiach. Žerieme ho očami vo farebnom opare reflektorov. Na výpravnej scéne kreslíme naše sny. Cítime sa bohovsky, imidžovo, nadradene, so žuvačkami, s naučenými textami - a pritom sme všetci zapadli do masy, ktorej velí nejaký nadaný VIP týpek z Manchestru.Chcela by som byť v horách úplne vysoko. Tam, kde sa dá smskovať s Bohom. Iba ja, surový vzduch a discman. Vidieť každodennú realitu z vtáčej perspektívy. Utopiť sa v tichu a na ostrove samoty zistiť, že ma vlastne nič netrápi.Chcela by som byť v Londýne. Pulzujúcom meste s hudbou, černochmi, dobrými handrami a oceánom možností konzumného sveta. Užiť si turistické atrakcie, nočný život, nasiaknuť bulvárom, nechať sa obslúžiť Číňanom a ovoňať plné ulice. Rozhadzovať libry, čas a chuť žiť. Celá ja. Vždy chcem to, čo nemám.V krčme by som zatúžila po rehotajúcich sa kolegoch v kuchynke. Na koncerte by mi srdiečko zapišťalo po hojdačke na našej muškátovej terase. V horách by mi chýbalo bratislavské korzo. A v Londýne moja posteľ. Zbytočne vymýšľam.