Posledná pieseň

Už Ťa vidím. Ale toto nie si Ty. Zhasli Ti oči. Tá Tvoja hlboká modrá v dvoch jamkách nad nosom...ešte aj teraz sa mi podlamujú kolená. Skláňam hlavu. Budem vláčiť Tvoj zvyšok duše, až kým ju nevrátim. Človek potrebuje iba Boha a piesne. Počula som to vo filme. Vravela tak jedna chudobná bábuška v zasneženej dedine. Vraciam sa k trúchliacim a rozmýšľam nad tým, aká by bola Tvoja rozlúčková pieseň. Čo by si mi práve teraz chcel povedať. Sedím na drevenej lavici, ale tento moment ma odvliekol inde. Tam, kde počujem Tvoj šepot slov poslednej pesničky. A slzy mi zmáčajú tvár.„Budem stále s Tebou. Budem sklom, o ktoré budeš mať opretú hlavu v sparnej električke. Budem tam, keď rozbiješ pohár, zmeškáš vlak a stratíš náušnicu. Budem sochou anjela v kostole, v ktorom sa vydáš. Budem slnkom, ktoré Ťa pohladká, keď vyjdeš von. Som kvapkou na Tvojej tvári, cítiš? Zmokneme v septembrovom daždi. Usmejem sa perami Tvojich detí. Budem mrazom, ktorý štípe. A farebným lístím na zemi. Budeš ma počuť v jeho šušťaní. Víchrica a blesky v nedeľu za oknom, to budem tiež ja. Budem jeden z vtákov v kŕdli prelietajúcim nad Tvojim domom. Budem hviezdou, ktorá padá. Bude ma milión na nočnej oblohe. Budem to ticho, ktoré dýcha z hôr. Raz ráno ma budeš rozkošnícky vdychovať v mokrom lese. Budem slaďákom v rádiu a knihou pri vankúši. Pocitom, ktorý Ťa zachráni. A pocitom, ktorý Ťa zabije. Uškrniem sa, keď Ti zazvoní budík. Zalepené mihalnice a strapaté vlasy. Si vtedy na zožratie. Budem vetrom, ktorý roztancuje kvety na lúke a klasy na poliach. Len sa dobre pozeraj. Budem tmou v zime, rosou na svitaní a ničotou v horúčavách. Budem s Tebou v natrieskanom autobuse. Budem s Tebou, keď Ťa ofŕka auto a rozbolí Ťa zub. Keď sa dozvieš zlú správu a vybuchneš od radosti. Budem mlákou, ktorú občas neprekročíš.Budem tam, kde by si ma nečakala. Ale hlavne budem s Tebou, keď necháš všetkých za sebou a sadneš si na koniec cesty. V holom pocite samoty, v jedinej myšlienke, keď Ťa všetko opustí - ja zostanem s Tebou.“ Zádušná omša skončila. Nič si z nej nepamätám, zmätený miništrant mi podáva ruku. Som v tranze z tých slov. Idem na kar a ešte sa tisíc krát utopím v každej slabike z Tvojej poslednej piesne pre mňa.