Skrížené hokejky, vhodený puk a začalo sa. Počujem bubny, mám utlieskané dlane a neúnavne skandujem. Viete ako to chodí na hokeji, životom nadupaná atmosféra, samé dobré pesničky, mantinely kvíliace od tvrdých nárazov, nepopulárni rozhodcovia a bohužiaľ, nečakané zranenia.V druhej tretine sa to prevalilo. Nálada bola elektrizujúca. Vzduch sa dal krájať, bundy šli dole a s nimi aj bojové pokriky či spontánna radosť. Zo sedadiel sa ozývalo hromženie aj búrlivé nadšenie. Góly padali na obidvoch stranách. Rýchlo založené akcie a náboj dodávali zápasu trblietavé plusové body. Hossa bol na neudržanie. Gáboríka priťahovala súperova bránka ako magnet. Každú minútu k nej trielil sťa namydlený blesk. Ale bola tu Šatanova rozvaha a radosť z hry. Derby si vychutnával ako nedeľňajšiu tortu. A spolu s ním aj disciplinovaný a správne rozhodený mančaft Slovana, ktorý po dvoch góloch prevrátil misku váh na svoju stranu a pridal ešte šesť kusov. A fanúšikovia sa bavili hokejom. Mexická vlna počas oddychového času fešákov spod Čákovho hradu poliala majiteľov vzácnych vstupeniek trikrát. „Ufóni“ nahradili vulgarizmus a to staručký zimák ocenil najviac. (Nadávok sa napočúval až-až.) Ktosi sem-tam vypustil škaredé slová, ale vyspelé publikum sa nechytilo. Nahromadenú zlosť si odniesli iba „ufóni“.Demitrovci sa vydýchajú a naštartujú motor na majstrovstvá sveta a Kapušovci predtým možno dovedú svoju mašinu k extraligovému prvenstvu. Ak samozrejme preskočia oddýchnutý Zvolen. My sa hlavne bavme hokejom.
Ľadoví Ufóni
Už pri rozkorčuľovaní sa hemžilo na štadióne tisíce ľudí s belasým srdcom. Cheerleaderky rozdávali úsmevy, slovanistické šály a papierové prilby (tie po Šatanovom hetriku leteli k ľadu). Trenčianske a bratislavské hviezdy pôsobili pokojne. Akoby ich nečakalo vyvrcholenie najlepšej série semifinále v histórii slovenského hokeja.