Kľúčové slovíčko
Je totiž zásadný významový rozdiel medzi tým, ak sa niekto „chce zaočkovať“, a tým, ak sa niekto „chce dať zaočkovať“. V tomto prípade hrá sloveso „dať sa“ úplne kľúčovú rolu v tom, ako sa príslušné očkovanie udeje – či sa občan bude očkovať (čiže bude očkovať sám seba), alebo sa dá očkovať (zverí očkovanie do rúk kvalifikovaným profesionálom).
Ani si nechcem predstavovať, ako by to tu vyzeralo, keby si väčšina populácie (najrôznejších profesií a vzdelania) zmyslela, že si zaobstará vakcíny a pustí sa do očkovania v štýle „urob si sám“...
Náhlenie na úkor zmeny významu
Avšak mnohí moderátori, redaktori a iní informátori verejnosti si to zrejme predstaviť vedia veľmi dobre, keď masy ľudí informujú o tom, aké percento našich občanov sa chce či nechce očkovať. Očividne majú veľmi vysokú dôveru v schopnosti našincov zaobstarať si nedostatkové vakcíny a hravo zvládnuť vakcinačný zákrok na sebe samých.
Alebo že by slovíčko „dať“ bolo také náročné na výslovnosť a „stratený čas“, že ho z „praktických“ dôvodov radšej vynechajú a ušetria tak cennú sekundu?
A či skôr ani nevnímajú významové rozdiely pri používaní prostriedkov materinského jazyka?!
Zdravotníci nešetria časom na úkor presnosti
Nech je tak či onak, otázka na webových stránkach korona.gov.sk znie úplne jednoznačne:
Kto a kedy sa bude môcť DAŤ zaočkovať?
A voči takto postavenej otázke nemám ani najmenšiu výhradu.
Voči uponáhľaným a neprimerane „zostručňujúcim“ mediálnym informátorom však výhrady mám.
V tejto krízovej dobe ľudí ohrozujú vírusy a náš krásny jazyk zas mrzačia mnohí komunikační nedoukovia. Ale to je asi nepodstatné, lebo na také mrzačenie sa neumiera...
