Na úvod pár faktov. Do Londýna sa môžete dostať letecky z Bratislavy dvoma priamymi linkami – spoločnosťou SkyEurope, ktorá lieta na letisko London Stansted a spoločnosťou EasyJet, ktorá Vás dopraví na letisko London Luton. Ešte donedávna prevádzkovali Austrian Airlines priamy let medzi Bratislavou a letiskom London Gatwick, ale podľa mne dostupných informácií táto linka bola zatiaľ na dobu neurčitú pozastavená. Ak máte šťastie, tak viete zohnať v rámcii akcií spiatočnú letenku už okolo 1500 – 2500,- Sk aj s poplatkami. (Odporúčam prihlásiť sa na elektronické odoberanie noviniek na príslušných web stránkach uvedených spoločností, dozviete sa o akciách pomerne s predstihom). Využila som už všetky zmienené linky, ale so SkyEurope by som si už určite mala „vylietanú“ minimálne platinovú kartu lojality (ak by nejakú teda mali).
Lietanie so SkyEurope má na mňa skutočne zvláštny efekt – dokážu ma vyviesť z miery pri každej príležitosti. Zažila som s nimi už skutočne všeličo – nekonečné čakanie na check-in (jeden check-in – all destinations), prebaľovanie príručnej batožiny do odovzdanej batožiny a naopak, dlhé čakanie na meškajúce lietadlo na pridelenom „gate“, natlačení ako sardinky bez vysvetlenia personálu a šance pre polovicu cestujúcich si aspoň sadnúť, zmätený, neinformovaný a neprofesionálny pozemný personál, ešte zmätenejšie a nezaučené letušky, ktoré splašene pobehujú po lietadle, niekoľkokrát prepočítavajú ľudí, pretože ani raz sa nevedia dopracovať k požadovanému číslu a štandartne zabúdajú všetky texty hlásení, takže niektoré si to uľahčujú čítaním z papiera (?!), panika a neochota riešiť akúkoľvek netypickú situáciu (napríklad žiadosť o pero - trikrát sme oň veľmi slušne poprosili, vždy nám bolo sľúbené: „Jasnééééé, o chvíľu“ - ale nikdy sme sa ho nedočkali a nakoniec sme to vzdali). A neustále meškania - z dôvodu počasia... pokazeného lietadla... namrznutého lietadla... meškajúcej predchádzajúcej linky... meškajúceho prípoju z Košíc... pokazeného počítača... nakladania deportovaných Slovákov... bezdôvodne (a bez vysvetlenia...)...
Lietanie so SkyEurope je proste adrenalínový šport. Letíte s nimi raz – a je to veľké dobrodružstvo plné prekvapení. Lietate s nimi pravidelne – a máte dobré vysvetlenie pre svoj zvýšený krvný tlak. Pýtam sa sama seba (a mnohí z Vás sa pýtajú asi tiež): „Prečo s nimi ešte stále lietam? Prečo sa nezachovám ako uvedomelý zákazník a neignorujem ich? Veď napriek tomu, že ide o low-cost airlines (príliš sa však na to nespoliehajte, niekedy vyletia ceny leteniek do nebotyčných výšok) si predsa zaslúžime slušný prístup a aspoň prijateľný servis!?“
Áno, pri väčšine iných služieb by som tak jednoducho spravila. Pri SkyEurope by som sa mohla vyhovoriť na nedostatok príležitostí (veď EasyJet lieta len od decembra 2004). Na zvyk. Na lenivosť. Avšak priznávam sa bez mučenia – ja mám na SkyEurope z nejakého nevysvetliteľného dôvodu slabosť. Možno preto, že boli prví, ktorí to riskli a otvorili pravidelné linky aj niekam inam ako do Moskvy, či Prahy. Že videli potenciál a možnosti, medzeru na trhu, ktorá priam kričala o zaplátanie, ale nikto ju akosi nevidel alebo nechcel vidieť. Že sú mladí, vytrvalí, rozrastajú sa a idú za svojim cieľom. Že sa snažia v zahraničí propagovať Slovensko a sčasti tak nahrádzajú chýbajúce úsilie tých, ktorí to majú v náplni práce (a ktorí to robia neuveriteľne lajdácky – ale to je už téma na iný a veľmi dlhý blog). A že v tom chaose a zmätku si občas predsa len nájdu čas aj na úsmev.
A navyše – SkyEurope ma inšpiruje. Vždy keď mi do schránky dorazí e-mail s najnovšou akciou, neodolám a zarezervujem si letenku niekam, kam by ma inak asi ani nenapadlo tak skoro vyraziť. A potom sa dlho vytešujem. Tak ako teraz – blížiaca sa jar a dlhý, čisto „babský“ víkend v Ríme. Grazie, SkyEurope!
