V poslednom čase som dostala niekoľko veľmi milých odkazov cez službu: „Poslať odkaz tomuto blogerovi“, ktoré SME pridalo na stránku každého blogera. Pravdupovediac, jej zavedenie som vlastne kvôli dovolenke prepásla, takže som bola prekvapená, keď sa mi po prihlásení na moju stránku ukázalo niekoľko súkromných odkazov. Prečítala som si však odkaz od Tomáša Bellu o zavedení tejto novinky a kvôli podovolenkovým zhonom som si (na nešťastie) poriadne neprezrela, ako vlastne ten odkazovač na mojej stránke vyzerá. A tak som aj dopadla.
Odkaz dostanem do schránky v nasledovnej forme: e-mail odosielateľa (ak ho dobrovoľne vpíše do kolónky odosielateľ) a samotná správa. Jedna z prvých správ znela: Vas@e-mail.sk: „Ahoj, máš e-mail, chcem Ti napísať.“ Bez podpisu. No áno, e-mail mám a tak som sa z neho ozvala naspäť s krátkou správičkou na uvedenú adresu. Na druhý deň som dostala správu do schránky na blog (nie odpoveď na môj e-mail), opäť z adresy Vas@e-mail.sk, tentoraz s podpisom Kika (Kika, týmto ďakujem za odkaz!). Tak som sa z jej slov potešila a už som sa chystala odpísať (aj keď mi nebolo jasné, prečo sa mi neozvala priamo na moju e-mailovú adresu), keď mi zrazu pribudla v schránke ďalšia správa z rovnakej adresy – a akýmsi zázrakom išlo o odkaz v podivuhodnej angličtine, kde sa niekto so mnou pokúša: „fix an meeting“.
To mi už nedalo. „Preboha, čo je toto za e-mailovú adresu? Ako to, že ju používajú viacerí ľudia, ktorí ani zďaleka nepripomínajú jednu a tú istú osobu?“ Už som sa chcela zahrať na Sherlocka Holmesa a vyzistiť, kto sa naozaj za touto adresou skrýva a uťahuje si zo mňa, ale pre istotu som sa na ňu zadívala ešte raz a poriadne. Veď toto nevyzerá ani ako adresa, toto skôr vyzerá ako nejaký vzor.... Hmm.... A v tom ma osvietilo... Prihlásila som sa na svoju stránku a tam to svietilo čierne na bielom (či skôr na šedom): Odosielateľ (e-mail): Vas@e-mail.sk. Predloha, ktorú väčšina pisateľov jednoducho prepíše na svoju e-mailovú adresu. A poniektorí je tam proste z rôznych dôvodov ponechajú...
A tak sa končí moja historka, ako som si chvíľu dopisovala s adresou Vas@e-mail.sk. Keďže e-mail sa mi z danej adresy nevrátil, predpokladám, že nakoniec musí existovať niekto, kto danú adresu vlastní (?). Týmto ho pozdravujem a držím mu palce aby tie návaly odkazov od blogerov zvládal (ja totiž z posledných zvyškov mojej (anti)technickej hrdosti dúfam, že som sa nenachytala jediná...)
