Ľudmila Onuferová
Klinika Ňuf - ňuf (1/X)
Je to iba niečo, čo nie je, nikdy nebolo, no neznamená, že to ani nikdy nebude.... Taká je naša klinika Ňuf - ňuf...
Hľadajúci a neustále nespokojný Boží dar.... Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Cycling, Computers, ...secrets of life..., People, Medicine, School, Asi úvod, Photographs, Video, Santiago
Je to iba niečo, čo nie je, nikdy nebolo, no neznamená, že to ani nikdy nebude.... Taká je naša klinika Ňuf - ňuf...
Dnes večer, ktorý bol veľmi zvláštny a možno nie tak všedný ako iné piatkové večery, som sedela na stanici s hlavou podopretou o bicykel. Čakala som totiž priateľku, s ktorou som sa mala na dlhší čas rozlúčiť. Vtedy som si uvedomila aká je stanica zvláštna. Je miestom, kde buď niekto prichádza alebo odchádza. No častejšie to je miesto odchodov. Hlavou mi preleteli mnohé spomienky, ako som niekedy cestovala do zahraničia či na návštevy po Slovensku, kde ma vždy niekto šiel odprevadiť. Alebo ako som ja niekoho vyčkávala. Pekné a tajuplné to sú spomienky vryté navždy do pamäte. Stanica je miesto, kde sa nikdy nič neopakuje. Je miestom príchodov a odchodov. Aj život je o tom. Raz niekto vôjde do vášho života, chvíľu pobudne pri vás a potom odíde, pominie sa...
...ako dlho sa sny budujú... ...a ako rýchlo sa rozplývajú... ...jedným ťahom štetca sa dá zničiť celý obraz.... ...sny sú ale trpezlivé.... ...musia byť trpezlivé... ...tak ako láska je trpezlivá a pomaly kryštalizuje... ...tak aj moje sny majú čas aby boli splnené...
Začalo to niekedy dávno :-D, keď sme sa rozhodli, že 1. mája si dáme výletík na Kapušanský hradík, ktorý sa vypína neďaleko Prešova. Obzrieme okolie, dotkneme sa minulosti a opečieme špekáčiky a strávime istý čas spolu.
Ráno sa zobudím a v duchu sa pýtam, čo s načatým dňom? Iba tak ho premárniť, hm, to nie! A tak: Mami, neideme do Krynice? Vieš aká je tam fajná voda? ... Spýtaj sa otca. Oci, neideme do Krynice? ....
Školaaaa nevolááááá... alebo ako získať free time...
V tento víkend som vymenila bicykel za vlastné a bratove samochodky. Veeeľmi veľa sme sa ochodili. No najhoršie pre mňa bolo prijať zjazd, ale nie na biku, ale na peši. Uff, to bolo smútku, ale napriek tomu bola zábava.