Krajina je vraj obrazom duše ľudí, ktorí ju obývajú. No zbohom ... Aké duše majú ľudia, ktorí svoj každodenný slovník zaodievajú do fráz - trvalo udržateľný rozvoj, ochrana prírody a krajiny, manažment prírodných zdrojov ... Aké vzdelanie a morálku má mať človek sediaci kdesi na úrade – mestskom či obecnom, v odbornej inštitúcií ... , skrývajúci sa za dôležitú funkciu referenta, vedúceho oddelenia, odborného radcu, riaditeľa ... ? Prečo, napriek tomu, že sme podpísali Európsky dohovor o krajine, vyzerá naša krajina tak diametrálne odlišne v porovnaní s inými krajinami, ktoré ho podpísali tiež? Prečo si zodpovedné inštitúcie vyberajú zo zákonov SR vždy len časti týkajúce sa ich práv a ignorujú zákonom im dané povinností?