Pochádzam z Kláštora pod Znievom. Študoval som na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Živím sa výrobou majstrovských sláčikových hudobných nástrojov. Som autorom štyroch zbierok poviedok, ktoré v priebehu rokov 2010 až 2013 boli vydané v knižnej podobe. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Politika, Nezaradené, Próza, Fotografie, Poézia, Kultúra, Súkromné, Spomienky na matku
Správu o úspechu pani Čaputovej v prezidentských voľbách, som prijal s radostným jasaním. Volieb sa zúčastnila ako nezávislá kandidátka, ale predtým pôsobila v Progresívnom Slovensku.
Keď som bol mladý, mal som dlhé vlasy. Pamätám sa, že niektorí ľudia to vnímali ako niečo kontroverzné. Nepochybujem, že aj v dnešnej dobe je dosť takých, čo na to tak pozerajú.
Mám veľmi rád čaj. Spolu s kávou a minerálkou patrí medzi moje najobľúbenejšie nápoje. Pijem ho každodenne a zásadne bez cukru.
Cez Handlovú vedie cesta a po tej ceste sa derú kamióny. Či je deň alebo noc, či je piatok alebo sviatok. Nepretržite. Lebo kamiónov nie je nikdy dosť.
Potreboval som kúpiť šubleru. Išiel som do železiarstva a pýtal si ju. Predavačka mi ponúkla na výber až dve, od akože dvoch rôznych značiek.
Veľká noc je najväčším sviatkom kresťanov. Človek by v priebehu týchto dní očakával akési uvoľnenie, sviatočnú atmosféru. Opak je pravdou.
V úvode tohto článku, chcem vyjadriť svoju úctu k učiteľom a ich povolaniu. Uvedomujem si, aká náročná je práca, ktorú vykonávajú. Bohužiaľ, nie všetci učitelia, sú dobrými učiteľmi.
Navštívil som Hotel Patriot vo Vranove nad Topľou. Na nasledujúcich riadkoch opíšem, ako to tam vyzeralo.
Často počujem ako niektorí (väčšinou starší) ľudia s nostalgiou spomínajú na minulý režim. Vraj bolo vtedy lepšie. Nie je to pravda.
Vtáčnik je pohorie v západnej časti stredného Slovenska. Pre turistov možno nie je tak atraktívny ako Tatry alebo Fatry, dajú sa v ňom však nájsť zaujímavé miesta. V tomto článku priblížim jedno z nich.
Jazdím na horskom bicykli. Pred rokmi (v júli 2011) som si urobil výjazd na vrch Vyšehrad v pohorí Žiar.
Mám veľmi rád hudbu. Starú aj novú, akustickú aj elektronickú, vokálnu a aj inštrumentálnu. Neradím sa medzi tých, čo jeden hudobný štýl vyzdvihujú a ostatné zatracujú.
Z čias keď som chodil do školy si pamätám, ako v Slovenskom rozhlase čítali slávnu Zvieraciu farmu od George Orwella.
Minulý rok som uverejnil článok, kde som písal o husliach. Dnes budem venovať pozornosť inému nástroju z rodiny sláčikových hudobných nástrojov.
V auguste som uverejnil článok v ktorom som písal o Partizánskom. Konkrétne o ťažkostiach, ktoré som mal, keď som sa chcel dostať z autobusovej stanice na vlakovú.
Do predajne Jednota v centre Handlovej pribudli samoobslužné pokladne. Sú to veľké, nemotorné zariadenia, ktoré vyzerajú ako z kybernetického praveku. V obchode zaberajú nemalú časť miesta.
Často cestujem. Keď idem na väčšie vzdialenosti a čaká ma jeden, alebo viac prestupov, vopred si to naplánujem, aby som sa vyhol stresu. Ale ani to nie je zárukou, že všetko prebehne bez problémov.
Nie som ten typ človeka, ktorý by mal rád leto. Keď sa spomenie toto ročné obdobie, tak mi zídu na um nasledovné tri veci: Neznesiteľné horúčavy, všadeprítomný dotieravý hmyz a ručanie motoriek.
Terajšia situácia, pripomína stav pred parlamentnými voľbami v roku 1998. Vtedy spoločnosť rozdeľoval, kontroverzný politik Vladimír Mečiar.
Od malička som mal rád hudbu. Z detstva si pamätám najmä televíznu reláciu Triangel v ktorej hrávali slovenskú a českú popmusic.
