Aký ľudský tvor! Skoro ako človek.... (RND) Zoznam autorových rubrík: Zázraky, Rodina, Astronómia, eGovernment, Výkriky, Zajtrajšie správy
Sledovaním tej krásy okolo nás, rozmanitosti adaptácií, tvarov a schopností živých tvorov môžeme ľahko nadobudnúť dojem, že evolúcia postupuje vždy optimálnym spôsobom, smerom k dokonalosti. Ale tak to nie je. Žirafy o tom vedia svoje ...
Dnes si uvaríme evolučný guláš. Potrebujeme: kus stehna z veľryby, žĺtko ľudského embrya, panvu hada a oko jaskynnej ryby. Jedlé to asi nebude, ale pravdivé áno.
Viete čo má spoločné čivava so stafylokokom? Oba organizmy si prešli ľudským šľachtením. Psy sme si vyšľachtili celkom úmyselne a cielene na najrôznejšie účely od záchranárstva po nosenie v kabelkách. Baktérie, ako je Stafylokok, si naopak šľachtíme neúmyselne a nechtiac - užívaním širokospektrálnych antibiotík. Evolúciu týchto organizmov vidíme prebiehať priamo pred našimi zrakmi. Umelo sme ju urýchlili natoľko, že väčšina psov už dávno nepripomína vlka a antibiotiká účinkujú stále menej.
Anglický kráľ Henrich VIII. dal popraviť kráľovnú-manželku, lebo mu nedokázala porodiť syna napriek tomu, že si kvôli nej musel vytvoriť vlastnú cirkev. Po takmer 500 rokoch sa témy aj znalosti ostrovanov zmenili. Parlament diskutuje o možnosti povoliť v Británii, ako v prvej krajine na svete, matkám s poruchami mitochondrií mať zdravé dieťa aj za cenu, že bude mať geneticky troch rodičov.
Jednotná mena je veľmi starý vynález. Bola tu už v čase, keď neexistovala EÚ, ba ani kontinent, ktorý by sa mohol volať Európa. Všetko živé na planéte Zem zdieľa už stovky miliónov rokov spoločnú energetickú menu. Volá sa ATP. To, čomu hovoríme dýchanie, je v skutočnosti spôsob, akým si telo túto menu vyrába. Takéto molekulárne „bitcoiny“ generujú v našich bunkách mitochondrie a robia to skutočne úžasným spôsobom.
Prvé tri miliardy rokov vládli biosfére Zeme jednobunkové baktérie. Nesmierny, nepredstaviteľný čas. Bolo by to tak asi dodnes, keby mitochondrie neobetovali svoju slobodu a nepomohli vytvoriť nový typ buniek - základ mnohobunkového života. Dodnes stovky mitochondrií, kedysi nezávislých organizmov, nosíme v každej jednej bunke tela.
Náš evolučný predok stratil jeden podstatný gén, a preto si ľudské telo nedokáže vytvoriť extrémne dôležitý vitamín C. Takmer všetky ostatné rastliny a živočíchy to dokážu.
Nie, neľakajte sa, nevrhol som sa na politické témy, aj keď naokolo zúri prezidentská kampaň. Chcem písať o genetike krvi a zmieniť aj to, že Americký svetadiel úplne ovláda krvná skupina nula, kým Európania majú často krv A. Ja osobne som B Rh negatív. A vy ste čo ráčili zdediť?
Porekadlo hovorí, že krv nie je voda. Biológia hovorí, že je to z polovice voda. Tá druhá polovica je biochemický zázrak, ktorý nás udržuje pri živote. Nazrime do jej súkromia.
Banány, jahody, hrozno, melóny, reďkovky, papriky a podobné ovocie či zelenina sú na pultoch obchodov až absurdne veľké, ale zároveň im chýba výrazná chuť a vôňa. Viete prečo?
Slovo mutácia získalo zrejme vďaka obrazotvornosti Hollywoodu čudnú príchuť niečoho načisto nenormálneho. Ale nie je to tak. Mutácie sú jednoducho zmeny v sekvencií báz (písmen) DNA v našich bunkách a všetci ich v tele určite máme. Väčšinu si nikdy nevšimneme, ojedinele nám pomáhajú a niektoré nás ničia ťažkými chorobami. Keď to vezmeme ad absurdum, všetci sme mutanti.
Jedno dieťatko počas tehotenstva je pre ženu štandard. Niekedy na svet vykuknú dvojičky, či trojičky. Tie, ako vieme, môžu byť celkom na nerozoznanie alebo aj úplne odlišné. Tým sa ale tvorivosť prírody zďaleka nekončí. Genetický chimérizmus - zriedkavý a kuriózny jav po oplodnení si popíšeme v tomto článku.
Každá bunka nášho tela obsahuje rovnakú DNA. Jedna polovica dedičnej informácie pochádza od otca a druhá od mamy. Chlapec, o ktorom budeme hovoriť, má ale v bunkách rôznych orgánov rôznu DNA. Kým napríklad v koži má gény od oboch rodičov, DNA v krvi pochádza iba od mamy. Spôsob oplodnenia, z akého sa tento chlapec zrodil bol zatiaľ zdokumentovaný iba jediný raz. Chcem vám o ňom, ale aj o procese „samooplodnenia“ ľudského vajíčka povedať viac.
Vírusy sú považované za hnusné malé mrchy, kvôli ktorým si míňame dovolenku a sponzorujeme výrobcov vreckoviek, čaju, citrónov a liekov. Málokedy nám ale napadne poďakovať sa im za svoju vlastnú existenciu, keďže výrazne prispeli k tomu, že ľudská placenta je taká skvelá vecička...
Obsluhuje nás kľúčových prvých deväť mesiacov nášho života a my mu nevenujeme počas ďalších desaťročí ani myšlienku.Nevďačníci! Čiastočné odpustky budú udelené za prečítanie tohto článku o súvise našich pupkov s novou metódou genetického vyšetrenia v tehotenstve, ktorá zaručene zistí pohlavie, odhalí genetické poruchy (ako Downov syndróm) a pošle amniocentézu na smetisko dejín....
Krátka, ale pravdivá rozprávka o tom, ako ženské vajíčka začnú vznikať ešte v embryu, potom sú dlhé predlhé roky začarované, až ich pekne po jednom prebudí a dokončí ovulácia. Aj táto rozprávka obsahuje ponaučenie do života. Je však smutné a varovné. Pre odkladanie tehotenstva za ostatných 15 rokov vzrástol výskyt Downovho syndrómu o 45%.
Píše sa to XXX, je to o pohlaví, ale nesúvisí to s pornografiou. Čo je to? Odpoveď: Je to genetická porucha - „trojitosť“ pohlavného chromozómu X u ženy. No a na sklade mám aj zaklínadlá ako X0, XXY, XXXX a ďalšie. Život s týmito poruchami v bunkách môže mať rôzne podoby. Niektoré ukončia takmer okamžite vývoj plodu potratom a iné si nevšimnete na manželke ani do Zlatej svadby.
Na rozdiel od nežného pohlavia, kde je estetická aj praktická funkcia bradaviek na prsiach naskutku zjavná, u mužov je to úplná zbytočnosť. A to všetko preto, lebo na úplnom začiatku sme všetci dievčatá.
Ženy majú v každej bunke pár pohlavných chromozómov XX a muži XY. Muži síce vďaka svojmu Y môžu zistiť, či sú príbuzní Džingischána, no ženy sú vďaka dvom X oveľa lepšie chránené pred niektorými ťažkými chorobami. S tým už nič nenarobíme, ale je zaujímavé vedieť prečo to tak je...
Molekulárna biológia a genetika prinášajú zázraky, ktorých skutočnosť nemusí posudzovať ani schvaľovať žiadna komisia. Sú prítomné v každej bunke našich tiel, iba sme ich doteraz nevideli. Napríklad toto: všetky cicavčie samice, vrátane našich partneriek, majú v každej bunke vypnutý náhodne vybraný jeden z dvojice pohlavných X chromozómov – sú teda trocha „fľakaté“.
