Keď som v škole kamoškám povedala, že v lete idem do Nórska, nevedeli pochopiť načo. Nie je tam more, obchody ani diskotéky. Takmer vždy tam prší a keď je 20°C, je to už horúci letný deň. Pravdupovediac, ani ja celkom nechápem, ako nám napadlo, že toto leto sa vydáme na okružnú cestu práve po Nórsku.
Mama tvrdí, že je to náš dlhoročný sen. Jej možno hej, ale môj?
Ocko vyhlasuje, že je to najkrajšia krajina v Európe. Tak tomu neverím...
Andrej, môj brat sa zas teší na výstup na najvyšší vrch Škandinávie a na turistiku v miestnych horách...
Ale na čo sa teším ja? Vlastne na nič. O tejto krajine nič neviem, ani od nej nič neočakávam. Len som zvedavá, čo tam preboha budeme robiť 3 týždne...
Jediné, čo ma na sever trochu láka, je to, že mám podozrenie, že práve odniekadiaľ z Nórska pochádzajú moji predkovia. Priezvisko Paulen je totiž v Nórsku veľmi frekventované. Okrem toho sa pri Osle nachádza les, ktorý sa volá Paulen a kdesi v Nórsku je aj meteorologická stanica Paulen. Ktovie, možno tam stretneme nejakého strateného pradedkaJ...
Do odchodu zostáva už len pár dní... Všetko je už pripravené. Mama nám všetkým nakúpila špeciálne funkčné tričká (ktoré vraj vynikajúco sajú pot a rýchlo sa vyschnú), „úžasné" pršiplášte za 800sk (podľa mňa je hriech kupovať také drahé pršiplášte - viete koľko tričiek do školy by som si za tie peniaze mohla kúpiť?) a ocko s Andrejom naplánovali trasu. Už sa len rozlúčiť s kamarátmi a ide sa... Neviem, či sa mám tešiť alebo báť... Som naozaj zvedavá, ako ja - mestský človek prežijem takýto „zálesácky" druh dovolenky...
Pokračovanie zajtra:-)
