Rozložené mapy, plánovanie trasy, príprava oblečenia, mačiek, obložených rožkov a teplého čaju. Treba využiť každý náznak pekného počasia, vyberme sa do Malej Fatry. Rozhodli sme sa prejsť zo Štefanovej cez Poludňový Grúň, Stoh a Žobrák do Kraľovian. Plánovaná trasa by mala trvať približne šesť hodín, aj keď v zime je to vždy nevyspytateľné, závislé na snehu, ľade a vetre.
Malá Fatra je ako tajomné kráľovstvo. Mnoho ľudí ani netuší o jeho existencii. Žijú v krajine hluku, smogu, asfaltu, uponáhľaní a nervózni, stratení v uličkách medzi vysokými panelovými stenami. V kráľovstve Malej Fatry je všetko inak. Je tam ticho, čerstvý vzduch a pokoj. Vidíte ďalej, ako by ste boli schopní uveriť a domov sa vraciate s hlavou čistou a oddýchnutou. V tomto kráľovstve vás čaká nejedno prekvapenie ale aj nástraha a preto doň treba vždy vstupovať s rešpektom, v zime s dvojnásobným.
Pekné na turistike je, že aj keď idete po tom istom chodníku po stýkrát, vždy vyzerá inak. Starý známy Veľký Rozsutec dnes vykúka z oblakov, podobá sa na čmudiacu sopka.
Pri Chate na Poludňovom Grúni vládne pravá zima. Snehu nie je moc, pre lyžiarov však dostatok. Svištia okolo nás a my poslušne trpezlivo stúpame strmým kopcom na Poludňový Grúň.
Na hrebeň vždy vystupujem s napätím. Nebude sa tam šmýkať? Nebude fúkať silný vietor?
Dnes nám hory vychádzajú v ústrety. Je takmer bezvetrie a asi desať centimetrov čerstvo napadnutého prašného snehu. Cez hrebeň sa zo strany na stranu prevaľuje nízka oblačnosť a vytvára pre nás nezvyčajné divadlo. Lúče slnka sa objavujú a miznú, čmárajú na bielom plátne prekrásne maľby.
Je tu ľudoprázdno. Sme prví, ktorí prešľapávajú cestu a náš kontakt s prírodou je o to intenzívnejší.
Sme tu len my a vrchy okolo nás.
Stromy sú biele ako pod cukrovou polevou, steblá trávy zmrznuté na ľadové prúty.
Výstup na Stoh je ako cesta do nebeského kráľovstva. Sme oslepení lúčmi, predierajúcimi sa cez mraky, ktoré nás obklopujú. Rozsutec a Poludňový Grúň sa nám zjavujú a zas miznú v hmle.
Vystúpime na vrchol, oblaky sa na moment rozostúpia a nás ožiari slnko.
Dole do Kraľovian pred nami ešte nikto nešiel. Vychutnávame si pohľady na krásnu panenskú zasneženú prírodu, užívame si vŕzganie snehu pri každom jednom kroku. Sme prvolezci, objavitelia.
Stoh za nami žiari ako mýtický oltár.
Pomedzi stromy vychádzame na Žobrák a potom nás čaká už len zostup dole do doliny.
Sneh mizne, postupne sa mení na blato.
Dole v Kraľovanoch trúbi prichádzajúci vlak. Počuť šum okoloidúcich áut. Ešte raz sa obzrieme.
Brány kráľovstva Malej Fatry sa za nami zatvárajú.
