Jediné, čo si moja duša žiadala, bolo tiché miesto, kde by som bola celkom sama, pár deci čerstvého vzduchu a kvapku života uprostred toho všetkého betónu.
Nájsť také miesto u nás v Žiline, žiaden problém. Prejdem pár krokov smerom do lesa a na ruch mesta si už ani nespomeniem. Vo Viedni je to ťažšia úloha. Keď už nejakú prírodu nájdete, väčšinou to nie je taká "pravá" príroda, ktorou keď prejdete, poriadne si zablatíte topánky. Je to taká príroda "na úrovni", kde sa môžete prejsť kľudne aj v balerínkach. A okrem toho, väčšinou nie ste jediný, kto na dané miesto natrafil. Prebiehajú okolo vás desiatky bežcov, zamotávate sa do vôdzok okoloidúcich dunčov a prednosť v jazde musíte občas dať aj nejakému tomu kočíku.
Aj takéto prechádzky však vedia potešiť telo a dušu a vedieť, že nie ste jediný v meste, kto baží po prírode, tiež nie je na zahodenie.
Hoci dnes počasie skôr láka zostať doma, predsa vás na krátku prechádzku vezmem. Toto sú moje viedenské zákutia.
Augarten
Je krásny slnečný deň. Popri Dunaji som dobehla až sem, do parku Augarten. Pod nohami mi šuští lístie, okolo stromov pochodujú čierne havrany.
Nie som jediná, ktorej dnešný deň dáva krídla. Nízke slnko, jesenné pigmenty, dlhé tiene, myslím, že viacerí v to popoludnie prekonali svoje osobné rekordy.
Je až nepredstaviteľné, že toto pokojné miesto bolo kedysi kľúčové v obrane mesta proti nepriateľským náletom. Jedinými svedkami týchto časov sú mohutné veže, na ktorých počas druhej svetovej vojny stáli delá chrániace životy Viedenčanov.
Kahlenberg
Tento deň ani zďaleka nie je taký krásny, ako ten v Augarten. Všade hmla a ponuro, jediné čo nás ťahá na neďaleký kopec Kahlenberg je prísľub, že okolo obeda snáď už bude slnečno.
Prichádzame do viníc nad mestom, celkom iného sveta, po ruchu veľkomesta ani stopa.
S rozpadajúcou sa hmlou sa nám neukáže len modrá obloha, ale aj úžasné výhľady na celú Viedeň!
Türkenschanzpark
Jedno slnečné ráno a ja som zavítala na miesto so starodávnymi stromami a netradičnými sochami.
Akoby tu zastal čas. Na trávniku medituje mladý muž, svet okolo seba vôbec nevníma. Po lavičkách posedávajú mamičky s kočíkmi a pri jazierku pobehujú ich veselé ratolesti.
Čo si však pamätám najviac, je neskutočná hra svetla. Lúče slnka, priezračná vodná hladina a gýčové jesenné farby vytvárajú dojem, akoby kačky plávali po pomaľovanom maliarskom plátne .
Alte Donau
Je to niekdajšie koryto Dunaja, dnes obľúbená oddychová zóna. Atmosféra skoro ako v prímorskom letovisku.
Jediné, čo človeku pripomína, ako blízko civilizácie sa nachádza, sú siluety neďalekej modernej štvrte UNO City.
Wienerberg
Sem som sa dostala úplne náhodou. Tento lesopark je na periférii mesta a veru, tu sa človek už aj zablatiť dokáže :).
Uprostred parku je jazero obkolesené trstinou, obývané žabami a kačkami. Vy stojíte vo vysokej tráve a spoza nej vytŕčajú neďaleké mrakodrapy. Miesto kontrastov.
Jubiläumswarte
Konštrukcia tejto vyhliadkovej veže je taká gracilná, že pri výstupe na ňu sa mi zdalo, že sa mi točí hlava a vzápätí som si uvedomila, že to nie ja sa točím, ale celá veža sa kolíše zo strany na stranu. No zrejme je to bezpečné, žiadne pamätné tabule ani krížiky v okolí neboli.
Ak teda nemáte strach z výšok a podarí sa vám vyliezť až hore, môžete si vychutnať pohľady, ktoré obvykle obdivuje len plachtiace vtáctvo.
