Dôvod bol omnoho menej prozaický. Stal sa zo mňa neoblomný abstinent a teda ideálny šofér pre každú príležitosť.
Keď sme sa chystali na oslavu, otázka kto bude piť, mala vždy tú istú odpoveď. Šoférovala som často, v rôznych ročných obdobiach, za rôznych svetelných podmienok a na rôznych autách. Moje taxi služby totiž nevyužívali len moji najbližší, ale aj všakovakí kamaráti, ktorí prišli na akciu autom, no ako čas plynul, ich odhodlanie sa autom aj vrátiť sa pomaly rozplývalo na dne vypitých pivných pohárov.
Navyše, s rastúcim bruškom a miznúcou kondičkou som niektoré úlohy a povinnosti pešo prestávala zvládať a auto sa stalo mojou jedinou záchranou. A tak som sa ku koncu tehotenstva tešila nielen z bábätka ale aj z dovtedy nepoznanej sebaistoty za volantom. Na alkohol som ani nepomyslela.
Zato po pôrode sa situácia celkom zmenila. Neviem čím to je, či stratou iónov a minerálov materským mliekom, ale vždy keď sa mi Emka prisala na prsník, okamžite som dostala obrovskú chuť na veľké vychladené pivo. Myslím, že keby si v tej chvíli niekto zo susedov otvoril výčap, bol by už z neho milionár a zo mňa alkoholik. A z Emky možno tiež.
Pravda, je možné, že už zopárkrát „pripitá“ bola. Raz večer sme si s Paľkom otvorili fľašu vína, spoliehajúc sa, že ako vždy, naša milá prespí celú noc a o našej rebélii sa nedozvie. No zákon schválnosti funguje, samozrejme, že začala plakať práve v momente keď som dopíjala svoj druhý pohár.
Väčšinu nocí však samozrejme svoju chuť na pivo ovládnem. Našťastie existuje pivo nealkoholické a môj obľúbený Radler, ktorý okrem tých stratených iónov a minerálov dohradí aj chýbajúci cukor.
Len neviem, čo na tento nemilý zvyk povie moja línia. Sme pozvaní na svadbu a ja sa plánujem nasúkať do obtiahnutých červených šiat, ktoré som na vlastnej svadbe použila ako popolnočné. Už padol aj záväzok, že počet vypitých Radlerov výrazne obmedzím, teraz mi už len držte palce, nech ho aj dodržím.
