A predsa, nájdu sa momenty, keď to, že dieťa mlčí ako ryba (alebo ak chcete ako hrob, i keď to sa mi k malému bábätku akosi nehodí), môže byť aj výhodou.
Napríklad, na svojich rodičov nemôže nabonzovať ich drobné výchovné neúspechy. A tak to, že bolo minulú stredu päť hodín v pokakanej plienke, že cez víkend rodičia úplne zabudli na raňajky a že si na chate dva dni neumývalo zúbky, zostane navždy malým rodinným tajomstvom.
Takisto neprezradí rôzne trápne situácie, do ktorých sa mama z času na čas v priebehu bežných dní dostáva. Farbisto nepopíše, ako minule sedela na záchode, ako si po dobrom obede nahlas grgla, alebo ako sa poškrabala na zadku.
To, že je malé dieťatko tak veľmi skúpe na slová, robí z neho ideálneho poslucháča a bútľavú vŕbu. Môžem sa mu posťažovať, že som zas dve kilá pribrala, ponadávať si na tatina, že opäť zabudol kúpiť šunku alebo že prišiel neskoro z práce. A nemusím sa báť, že by ma malá Emka vyzradila.
Udržiavať prísne tajné tajomstvá, to jej veru ide. Veď ako inak by sa nám podarilo udržať najväčšie tajomstvo posledných mesiacov? To, že nechcem piť alkohol, by sme mohli zhodiť na túžbu šoférovať či prehnané dodržovanie diéty kojacej matky. To, že som stále unavená a malátna, by sme mohli pripísať častému nočnému kojeniu. Tomu, že som prestala behať, by sa azda ani nikto v takomto chladnom zimnom počasí nečudoval. To, že nemám apetít, by som zvalila na túžbu zbaviť sa stále rastúceho bruška. Ale ako by nám to všetko ktokoľvek uveril, ak by mu Emka pri prvej príležitosti vyklopila, že od polovice júla bude mať malého súrodenca?
Veru, to, že malý kojenec mlčí ako ryba má nejednu výhodu.
