Prechádzka v daždi

Písmo: A- | A+

Dnes u nás poriadne pršalo, takmer celý deň bez prestávky. Bol to dážď taký hustý a výdatný, že každý, kto sa rozhodol prebiehať len tak bez dáždnika, určite skončil o dosť mokrejší, než by si prial.

Ja mám dážď rada, hlavne ten jarný. Zvýrazní vôňu hliny, lístia a kvetov a rozvonia celú krajinu. Poteší vtáky, húsenice aj chrobáky a popoženie proces rozkvitania a zelenania, po zime ešte rozospatých, lesov a lúk. A keď skončí, slnko akoby sa vrátilo ešte s väčšou silou, pripravené prinášať úsmevy, elán a nevídanú životnú energiu.

Prechádzku v daždi si nechcem nechať ujsť aj preto, že mám doma jedenapolročné neposedné dievčatko, ktoré po pol dni strávenom v našej obývačko-kuchyni už naozaj nevie, čo od dobroty. Od bežných, mnou akceptovateľných hier, prechádza k vyťahovaniu smetí z koša, otváraniu mrazničky a vytrvalému vykrikovaniu a pišťaniu. Viem, že pobyt na čerstvom vzduchu, kontakt so stromami, lístím, blatom a hlavne inými živými tvormi ako so mnou, jej prospeje.

Do nečasu sa pripravíme, oblečieme si nepremokavé oblečenie a gumáky. No aj tak nás prvý kontakt so studenými dažďovými kvapkami núti privierať oči a krčiť tvár.

Vysvetľujem malej Emke, že hoci prvé minúty v intenzívnom daždi bývajú nepríjemné, po čase človek, samozrejme ak je dobre oblečený, na vodu na svojich lícach celkom zabudne. Vtedy sa môže pustiť do skúmania nezvyčajného upršaného sveta okolo seba.

Netrvá dlho a Emka pochopí, o čom som hovorila. Dnes je všetko úplne iné ako v ostatné dni. Veci bežné sa menia na nové a neznáme. Lesná cestička je šmykľavá, sem-tam ozvláštnená mlákou, prichystanou pre nožičky, ktoré by si v nej rady začľapkali. Motýle a včely sa schovali niekde v tráve, namiesto nich sa nám prišli ukázať slimáky a dážďovky. Suchá hlina sa zmenila na lepkavé blato, na pavučinách sa zjavili malé ligotavé diamanty a spevokol vtáctva sa obohatil o monotónny upokojujúci šum padajúcej vody.

Väčšina ľudí dnešné počasie považuje za dostatočný dôvod na vynechanie prechádzky a tak máme celý chodník pre seba. Môžeme si pospevovať, prechádzať od jedného kraja k druhému, alebo postávať v mláke priamo uprostred a nikomu pri tom nezavadzať. Emka chvíľu len tak roztopašne cupká okolo mňa, potom zistí, že dokáže sama tlačiť kočík, čo sa jej mimoriadne zapáči. Pyšne sa usmieva, spokojná, ako veľmi už vyrástla. Ja kráčam popri nej a usmievam sa tiež. Pozerám sa na jej ružové líčka. Vyzerá, že kvapky vody jej vôbec neprekážajú. A to je dobre.

Život jej prinesie ešte veľa upršaných dní a bola by škoda, keby jej dážď už len svojou prítomnosťou dokázal pokaziť náladu. Keby toľko potencionálne krásnych dní, neprávom a bez toho aby im vôbec dala šancu, označila za škaredé.

Skryť Zatvoriť reklamu